Martin Schulz: "EÚ musí i v čase úspor investovať do podpory rastu"
"Európsky parlament nebude akceptovať škrty v európskom rozpočte". To sú slová, ktorými predseda EP Martin Schulz zahájil konferenciu na vysokej úrovni o dlhodobom finančnom výhľade EÚ na obdobie 2014-2020, ktorá sa konala 22. marca. Schulz je presvedčený, že EÚ musí i v čase úspor investovať do podpory rastu, k čomu potrebuje rozumný rozpočet. Členské štáty nemôžu rozširovať okruh unijných politík a súčasne znižovať finančné prostriedky na ich vykonávanie, dodal.
Konferencie sa zúčastnili zástupcovia EP, dánskeho predsedníctva Rady EÚ, Európskej komisie a predstavitelia národných parlamentov z 21 členských krajín, aby spolu prerokovali zmeny vo financovaní EÚ.
Jednou z hlavných tém diskusie boli zmeny v zdrojoch unijného rozpočtu. V súčasnosti približne 75 % príjmov EÚ pochádza z príspevkov členských štátov. To znamená, že vyjednávania o rozpočte Únie sa zameriavajú hlavne na to, koľko jednotlivé členské štáty do rozpočtu prispejú a koľko sa im z neho vráti. Komisia preto navrhuje zavedenie nového vlastného zdroja z DPH a dane z finančných transakcií, čo by umožnilo znížiť príspevky členských štátov a zjednodušiť prijímanie rozpočtu.
Predseda EP Martin Schulz je presvedčený, že rozpočet EÚ by mal byť v budúcnosti plne financovaný z vlastných zdrojov, čím by sa zabránilo zložitým rokovaniam o národných príspevkoch.
Komisár pre rozpočet Janusz Lewandowski uviedol, že "daň z finančných transakcií by mohla znížiť príspevky členských štátov do roku 2020 až o polovicu". Do unijného rozpočtu by pritom putovali len 2/3 výnosov dane. Zvyšok by si ponechali členské štáty.
"Je dôležité, aby sme sa o reforme rozpočtu rozhodli správne. Táto možnosť sa nám naskytne len raz za 7 rokov", zdôraznila dánska premiérka Helle Thorning-Schmidt. Dodala, že rozpočet EÚ by sa mal zamerať na podporu výskumu a vývoja, zelených politík a chudobnejších regiónov.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso s dánskou premiérkou súhlasil. "Rozpočet EÚ je rozpočtom pre investície. Nie je zameraný na bežné výdavky. Nie je investíciou do Bruselu alebo unijných inštitúcií. Podporuje najmä projekty v regiónoch a mestách Európskej únie", povedal.
EP chce systém zjednodušiť a odstrániť z neho všetky výnimky a úľavy. "Nechceme vyšší príjem z daní, ale chceme väčšiu kvalitu na výdavkovej strane rozpočtu. Chceme znížiť národné príspevky, to je základ," vyjadrila spolupravodajkyňa správy o budúcom finančnom výhľade v EP, dánska liberálka Anne E. Jensen.
Cyperský námestník ministra pre európske záležitosti Andreas Mavroyiannis poukázal na to, že riešenie pálčivých otázok financovania EÚ bolo zatienené diskusiou o závislosti EÚ na príspevkoch členských štátov.
Predsedkyňa výboru pre európske záležitosti dánskeho parlamentu Eva Kjer Hansen naopak upozornila na nejasnosti ohľadom dopadov navrhovanej dane z finančných transakcií na rast a konkurencieschopnosť Európy. Nemyslí si, že členské štáty jej zavedenie podporia.
Francúzska sociálnodemokratická poslankyňa EP Pervenche Beres zavedenie dane z finančných transakcií podporuje, nakoľko táto oblasť zatiaľ zdaňovaniu unikla.
Milan M. Cvikl z Dvora audítorov varoval, že príjmy z dane z finančných transakcií budú s najväčšou pravdepodobnosťou nestále, pretože objem finančných transakcií je premenlivý.
