Zápas o budúci finančný vzhľad EÚ (2014 - 2020)
Ako si Európska únia poradí s presadzovaním ambicióznych cieľov Stratégie "Európa 2020" uprostred hospodárskej a finančnej krízy? Budú zatlačené do úzadia požiadavkami národných vlád, ktoré najviac zaujíma, koľko dostanú za to, čo do rozpočtu EÚ vkladajú? Bude mať EÚ k dispozícii potrebný rozpočet a čo sa udeje s doterajších európskymi politikami? Aj týmito otázkami sa bude zaoberať táto špecializovaná príloha, v ktorej sledujeme diskusiu o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ .
Členovia špeciálneho Výboru pre politické výzvy (SURE) sa snažia stanoviť politické priority Európskeho parlamentu pre viacročný finančný rámec (VFR) po roku 2013 ešte pred tým ako o nich bude rokovať s národnými vládami v Rade. Práce boli rozdelené do troch fáz:
1. fáza (júl - december 2010): debata o technických and horizontálnych otázkach (napr. stratégia "Európa 2020", či trvanie, štruktúra, objem finančného náhľadu)
2. fáza (január - marec 2011): diskusia o špecifických politických prioritách (poľnohospodárstvo, kohézne politiky, energetika, rozvojová pomoc, zahranične vzťahy..)
3. fáza (apríl - jún 2011): rokovania o spoločnom stanovisku EP a hlasovanie o správe (debaty a kompromisné rokovania)
VFR alebo "finančný výhľad" odráža výdavky EÚ na obdobie 7 rokov, ktoré sú rozdelené do rôznych politických oblastí. Jeho súčasťou bude aj nový návrh na prijatie o vytvorení o vlastných zdrojov Spoločenstva, ktoré majú zaručiť príjmovú časť systému. Návrh Európskej komisie, ktorý má byť predstavený v júni 2011, bude štartovacím bodom pre diskusiu, ktorá pravdepodobne potrvá až do roku 2012.
V budúcich mesiacoch Vás budeme priebežne informovať o najnovšom vývoji diskusie o finančnom výhľade EÚ z pohľadu Európskeho parlamentu.
História systému vlastných zdrojov
Systém vlastných zdrojov rozpočtu EÚ bol postupne vymenený na systém príspevkov založenom na hrubom národnom dôchodku členských štátov. Tento však podnecuje tvrdé diskusie a vyjednávania národných vlád v Rade a to hlavne medzi "čistými platcami" a "čistými poberateľmi". Poslanci špeciálneho Výboru pre politické výzvy (SURE) žiadajú " európskejší" a "menej medzivládny" systém príspevkový systém EÚ. V tejto sekcie Vám predstavíme stručný historický prehľad systému vlastných zdrojov.
1951 – 1970: Od národných príspevkov k vlastným zdrojomEurópske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), založené v roku 1951, bolo financované prostredníctvom daní z produkcie uhlia a ocele, ktoré šli priamo do jeho rozpočtu a boli teda vlastnými zdrojmi ESUO.
Keď v roku 1957 nahradilo ESUO Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), zmenil sa aj finančný systém. Keďže EHS nemalo žiadne vlastné zdroje, financovalo sa zmesou ciel a príspevkov zo šiestich zakladajúcich členských štátov.
Hoci sa Rímske zmluvy zmieňovali aj o colných poplatkoch, prvými vlastnými zdrojmi boli od roku 1962 (keď sa vytvorila Spoločná poľnohospodárska politika) poľnohospodárskymi poplatkami. Tieto však nestačili na pokrytie všetkých finančných nákladov Spoločenstva a preto boli potrebné aj paralelné finančné príspevky od členských štátov.
V roku 1970 významne rozšírila rozpočtové právomoci Európskeho parlamentu Luxemburská zmluva. Dala mu dôležitú právomoci posledného slova pre tzv. " nepovinné výdaje". Rozhodlo sa, že sa finančné príspevky od členských štátov nahradia " vlastnými zdrojmi Spoločenstva." Toto rozhodnutie formálne uznané za vlastné zdroje: colné poplatky, poľnohospodársky poplatky a ročne upravovaný vlastný zdroj založený na HDP.
1970 – 1988: Systém vlastných zdrojov spochybnený
Na dobré fungovanie systému DPH, ktorý musel pokryť veľkú časť rozpočtu Spoločenstva, sa prijala Šiesta smernica o HDP”. Mala za cieľ harmonizáciu daňového základu. Percento bolo určené na základe odhadu vytvorenej pridanej hodnoty v členských štátoch.
Členské štáty boli zodpovedné za vyber a prevod poplatkov Európskej komisii. Náklady na výber sa odhadovali na v priemere na 5 % a jednotlivé štáty mali často len malý záujem na tom, aby systém vlastných zdrojov fungoval, tak ako mal. Po niekoľkých rokoch sa prijalo rozhodnutie, že si členské štáty budú môcť priamo odčítať náklady na výber poplatkov a previesť len 90 % z nich.
Tento systém fungoval počas desiatich rokov (1975-1985) s maximálnou hranicou 1 % z DPH, ale Rada sa ju v roku 1985 rozhodla zvýšiť na 1, 4%.
Stále viac rastúce napätie ohľadne financovanie viedli k zamietnutiu ročných rozpočtov až po 3 razy ( v rokoch 1979, 1982 a 1984).
1988 - 1999: Vytvorenie viacročného finančného rámca (VFR) a štvrtého vlastného zdroja
Predseda Európskej komisie Jacques Delors chcel ukončiť každoročné boja o rozpočet a preto prišiel s myšlienkou vytvorenia dlhodobého finančného výhľadu pre rozpočet EÚ na obdobie piatich rokov (1988 – 1992). VFR zaviedol ročné stropy na platby a záväzky vlastných zdrojov Spoločenstva na obdobie piatich rokov.
Najviac sa pridal aj štvrtý vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku členských štátov. Cieľom bolo lepšie zosúladenie príspevkov štátov z ich úrovňou bohatstva. Počas 90-tych rokov sa zaviedli viaceré ročné stropy pre zdroj HDP.
Cieľom zavedenia finančného výhľadu však bolo v prvom rade zaručiť rozpočtovú stabilitu potrebnú na zavedenie vnútorného trhu. Cenou za stabilitu však bola strata vplyvu EP na rozpočet. Štvrtý vlastný zdroj prispel k vytvorenie viac medzivládnej štruktúry rozhodovania.
1999 – 2011: Uznanie pojmov "čistý platca" a "čistý poberateľ"
V tomto období začali členské štáty verejne oznamovať výšku svojich príspevkov do rozpočtu EU a určovať, kto je " najväčším pokladníkom" EÚ. Individuálne príspevky členských štátov sa začali objavovať v národných rozpočtoch . Európsky fondy sa tak začali súťažiť s národnými výdavkami: To prispelo k ďalšiemu rozkladu pojmu" vlastné zdroje."
Po Berlínskom summite hláv štátov v roku 1999 sa členských štátom zvýšil objem prostriedkov, ktoré si mohli odčítať z tradičných vlastných zdrojov na 25%. Dohoda tiež stanovila, že na rabat pre Veľkú Britániu prispievali Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko len jednou tretinou bežných nákladov ostatných štátov. Okrem toho im bola v roku 2004 znížená výška maximálnej platby z DPH znížená na 0, 50 %.
V priebehu rokov sa obsah “vlastných zdrojov” výrazne zmenil. Vznik Svetovej obchodnej organizácie (WTO) priniesol významné zníženie príjmov z colných a poľnohospodárskych poplatkov. Zdroj založený na HDP sa tak stal najväčším zdrojom príjmov rozpočtu EÚ (75% v roku 2010).
Šieste rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov sa prijalo v roku 2007. Podľa predsedníčky SURE nemeckej sociálno-demokratickej poslankyne Jutty Haug je však “takmer nečitateľné”, kvôli jeho zložitosti a mnohým výnimkám. Výsledkom zložitého matematického výpočtu je ponechanie výnimky a zliav pre mnohé členské štáty.
Potreba reformy systému príspevkov
Pred blížiacimi rokovaniami o novom finančnom rámci členovia výboru SURE dúfajú v návrat „starého ducha vlastných zdrojov“ z Rímskej zmluvy, ktorá obsahovala jasné ašpirácie na „ finančnú autonómiu“ Spoločenstva. Poslanci napríklad žiadajú zavedenie vlastnej DPH EÚ (1%), uhlíkovej dane EÚ a dane z finančných transakcií. Tieto by mali zabezpečiť nezávislejší a menej medzivládny rozpočet EÚ.
Jutta Haug o politických prioritách EP k novému finančnému výhľadu EÚ
Špeciálny Výbor pre politické výzvy (SURE) sa ustanovil minulý rok . Jeho mandát spočíva v stanovení politických priorít pred začiatkom rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020. S predsedníčkou SURE, nemeckou sociálnou demokratkou Juttou Haug sme sa rozprávali o prioritách EP ako aj jeho schopnosti ovplyvňovať rozhodovací proces.
Jutta Haug dúfa, že bude môcť predstaviť jasné politické priority EP k finančnému výhľadu už v lete. “9. júna by sme mali mať stanovisko EP pre rokovania s Radou o budúcom VRF. Spravodajca Salvador Garriga Polledo a ja by sme radi získali pre správu podporu troch štvrtín členov. S troma štvrtinami hlasov už naozaj môžeme vyjsť na verejnosť a povedať: „ Toto je pozícia Parlamentu.“
Rozpočet zameraný na plnenie cieľov Európa 2020
Doteraz sa k návrhu správy predložilo viac ako tisíc pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Jutta Haug verí, že Parlament bude schopný sformovať silné spoločné stanovisko. Zdôrazňuje význam “presadzovania stanoviska EP” spoločne “s cieľmi stratégie Európa 2020”. Má sa tak prispieť k vytvoreniu “ inteligentného, inkluzívneho a trvalo udržateľného“ rastu. Na naplnenie ambicióznych cieľov stratégie Európa 2020 je potrebný zodpovedajúci rozpočet. “Jednoducho nemôžeme disponovať menším objemom peňazí ako je v súčasnom VRF.”
O kohéznych a poľnohospodárskych politikách, ktoré predstavujú takmer tri štvrtiny celkového rozpočtu EÚ, sa Haug vyjadrila nasledovne: “Potrebujeme dostatočný rozpočet na reformu týchto politík. Prerozdeľovane medzi a aj v rámci členských štátov musí byť spravodlivejšie, napríklad pokiaľ ide priame dotácie pre poľnohospodárov. A v kohéznej politike sa musí pokračovať. Je jasnou víziou toho, že sa musia odstrániť priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi. Tieto potrebujú našu pomoc, nielen peňažnú, ale aj naše idey, smerovanie a právne predpisy. To všetko sa deje prostredníctvom kohéznej politiky.“
Viac peňazí na výskum a inovácie je ďalšou prioritou: “ Nepotrebujeme peniaze len na samotný výskum a inovácie, ale aj na aplikované vedy, “uviedla Haug a podčiarkla význam lepšej spolupráce medzi malými a strednými podnikmi a vysokým školstvom, aby sa “ európska intervencia premenila na komerčné produkty. Potrebujeme to pre konkurencieschopnosť Európskej únie,” dodala.
Nový systém vlastných zdrojov na posilnenie európskej jednoty
Rozpočtový systém “ vlastných zdrojov» sa postupne nahradil národnými príspevkami. Toto prinieslo” neprimeraný dôraz” na boje národných vlád v Rade a to medzi čistými platcami a čistými poberateľmi.
“Naozajstný systém vlastných zdrojov” by mal výhodu v tom, že by sa rozpočtový rozhodovací proces zameral na európsku víziu a priority a nie na rovnováhy čistých príspevkov, argumentovala Haug.
“Musíme sa zbaviť geografického systému, aby sa už viac nehovorilo: toto sú nemecké peniaze, toto fínske a toto zase dánske. Namiesto toho treba povedať: toto sú peniaze, na ktoré sa poskladali európski občania a európske podniky. Musíme vytvoriť naozajstný systém vlastných zdrojov. Neviem prečo je Rada v tejto otázke taká váhavá. Ministri financií a hlavy štátov by mali uznať, že sa tak môžu vyhnúť mnohým diskusiám medzi čistými platcami a čistými poberateľmi…Naozaj dúfam, že aspoň niektoré členské štáty budú nasledovať náš prístup presvedčia ostatných na zmenu súčasného príspevkového systému. ”
Lisabonská zmluva pre EP otvára ďalšie dvere vplyvu
V minulosti mohol Európsky parlament rokovania o finančnom výhľade len minimálne. Kedysi nebola finančná perspektíva ustanovená v zmluvách, ale prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody: “ Prinajmenšom tri posledné VFR boli s Radou dohodnuté až po tzv. “ noci dlhých nožov. Keď nám Rada predstavila výsledky rokovaní, mohli sme povedať len áno alebo nie.”
V súčasnosti ale Lisabonská zmluva stanovuje, že finančný výhľad stanoví Rada, až po súhlase Európskeho parlamentu: “Toto pre nás otvára dvere vplyvu. Týmito dvermi sa pokúsime ovplyvniť rokovania v Rade. Dúfam, že maďarské predsedníctvo príde s návrhom postupu vyjednávania s Parlamentom. Maďarské, poľské, dánske a cyperské predsedníctva nám už potvrdili ich ochotu s nami vyjednávať.”
Ďalšie kroky
25. alebo 26.mája: Hlasovanie o správy vo Výbore SURE
9. júna: hlasovanie o správe počas plenárneho zasadnutia EP( tesne pred hlasovaním predstaví Európska komisia svoj návrh budúceho viacročný finančný rámec (VFR) po roku 2013
