Inteligentnejšie a prísnejšie hospodárske riadenie EÚ

 

HD

Výbor EP pre hospodárske a menové veci podporil balíček šiestich legislatívnych návrhov, ktorých cieľom je vylepšiť model hospodárskeho riadenia EÚ. Nové pravidlá posilnia kontrolnú úlohu Európskej komisie, sprehľadnia rozhodovací proces, zavedú nové sankcie a obmedzia manévrovací priestor členských štátov bez toho, aby ich odradili od ekonomicky výhodných investícií.

Väčšina potrebná na podporu predkladanej legislatívy sa v emóciami nabitom prostredí nehľadala ľahko, viaceré návrhy boli schválené len tesnou väčšinou. Politické skupiny sa rozchádzali v miere dôležitosti, ktorú pripisovali rozpočtovým škrtom, prípadne pravidlám, ktoré by podporili investície členských štátov zamerané na dosiahnutie rastu. Skupina S&D po hlasovaní vyhlásila, že práve v oblasti investícií na podporu rastu bude potrebné vykonať ďalšie kroky.

Prísnosť a cielenosť...

Hlavný problém, s ktorým sa poslanci museli popasovať, bolo dosiahnutie vhodnej rovnováhy medzi automatickým uplatnením sankcií voči členským štátom zdráhajúcim sa prijať potrebné reformy a snahou umožniť im pokračovať v investíciách, ktoré by pre nich boli z dlhodobého hľadiska prospešné. Schválené texty sú v oblasti  tzv. nezodpovedných výdavkov prísnejšie ako pôvodné návrhy Európskej komisie, na druhej strane však od Komisie požadujú, aby brala pri posudzovaní reformného úsilia krajiny do úvahy aj prospešnosť investícií zameraných na dosiahnutie rastu.

Texty sa vo väčšej miere opierajú o tzv. pravidlo obrátenej väčšiny, a to najmä v otázkach multilaterálneho dohľadu, ktoré sa týka hodnotenia programov stability členských štátov, odporúčaní na ich vylepšenie a rozhodnutí o nedostatočnom pokroku v oblasti úprav rozpočtovej politiky. Kolektívne zamietnutie problémov pod koberec by tak pre členské štáty malo byť zložitejšie, nakoľko zvrátenie celého procesu si bude vyžadovať formálny akt, ktorým sa zruší predchádzajúce rozhodnutie Komisie, čo nemusí byť politicky jednoduché.

Na druhej strane legislatívne návrhy obsahujú viacero prvkov, na základe ktorých budú hodnotenia brať do úvahy investície zamerané na podporu rastu a vytváranie nových pracovných miest. Tento prístup sa odrazí aj na národných reformných programoch, ktoré budú musieť okrem špecifikácie reformného úsilia obsahovať aj podrobnejšie informácie o plánovaných investíciách na podporu rastu a tvorby pracovných miest. Nepôjde teda o plány zamerané výhradne na úsporné opatrenia. Hodnotiace indikátory, ktoré poukazujú na makroekonomickú nerovnováhu spôsobenú napríklad nízkou konkurencieschopnosťou alebo prehrievaním ekonomiky, budú musieť brať ohľad aj na socioekonomické faktory - ktoré navrhla Komisia - a ich využitie nesmie obmedziť práva sociálnych partnerov a kolektívne vyjednávanie. Poslanci tiež zdôraznili, že tieto indikátory sa nesmú interpretovať mechanicky.

... aj prostredníctvom posilnenia dohľadu Komisie

Priestor na vyjednávanie členských štátov v snahe uniknúť problémom bude po novom značne obmedzený, a to vďaka posilnenej úlohe Európskej komisie. Práve Komisia bude vo viacerých prípadoch skúmať a hodnotiť reformné úsilie členských štátov, prípadne vydávať v istých situáciách varovania. Pôvodný návrh prisudzoval túto právomoc Rade EÚ, a teda členským štátom. V ďalších prípadoch, kde pôvodné znenie počítalo s dohľadom Rady EÚ, ho bude táto vykonávať spoločne s Komisiou. Rovnocenné postavenie Rady a Komisie v oblasti dohľadu by malo zamedziť situáciám, kedy jednotlivé členské štáty zastúpené v Rade EÚ privierali oči nad vlastnými problémami a vzájomne si ich tolerovali, a zároveň by malo prispieť k dosiahnutiu rovnováhy medzi prísnosťou opatrení a ich cielenosťou.

Transparentnosť

Schválené texty výrazne zvyšujú priehľadnosť nového systému hospodárskeho riadenia. Práve netransparentnosť bola jednou z jeho najväčších slabín v prvých desiatich rokoch Hospodárskej a menovej únie, uviedli poslanci.

Hlasovania Rady EÚ o nútených vkladoch a pokutách by mali byť verejné, uvádza sa v navrhovaných textoch, s výnimkou krízových situácií, kedy sa bude môcť aj naďalej rozhodovať za zatvorenými dverami.

Snaha o zvýšenie transparentnosti počíta aj s Európskym parlamentom. Jedným z nástrojov na zvýšenie transparentnosti by sa totiž mali stať aj štruktúrované dialógy, počas ktorých budú predseda Euroskupiny a predstavitelia Komisie vysvetľovať poslancom svoje postupy. Tieto tzv. ekonomické dialógy sa uskutočnia na podnet Európskeho parlamentu alebo vlád členských štátov.

Sankcie

Texty, ktoré boli odobrené výborom, sa vo všeobecnosti pridŕžajú pôvodného návrhu Komisie, obsahujú však aj niekoľko nových prvkov. Prvým je nová jednorazová pokuta vo výške 0,5% HDP pre tie krajiny, ktoré budú poskytovať skreslené informácie o stave svojich účtov. Na uplatnenie tejto, ako aj ďalších sankcií, sa využije postup prostredníctvom tzv. obrátenej väčšiny. Po druhé, sankcie voči krajinám, ktoré nebudú rešpektovať odporúčania na odstránenie makroekonomických nerovnováh, budú aplikovateľné skôr, ako pôvodne navrhovala Komisia. Ak Rada EÚ dospeje k záveru, že členský štát zlyhal v zavádzaní potrebných opatrení, bude mu uložená povinnosť vykonať nútený úročený vklad vo výške 0,1% HDP. Pôvodný návrh Komisie počítal so sankciou iba v prípade, že členský štát odignoruje dve po sebe nasledujúce odporúčaniach Rady EÚ. Po tretie, v prípade úmyselného a závažného nepridŕžania sa odporúčaní na nápravu makroekonomických nerovnováh, sa sankcie môžu vyšplhať až na 0,3% HDP.

Výnos z pokút a úroky z nútených vkladov sa využije na financovaniu Európskeho stabilizačného mechanizmu. Do doby, kým bude stabilizačný mechanizmus ustanovený, sa tieto výnosy prevedú na účet Európskej investičnej banky. Pôvodný návrh Komisie počítal s ich prevodom na účty tých členských štátov, ktoré udržujú svoje deficity pod kontrolou.

Ďalšie otázky

V súvislosti so snahou o znižovanie zadlženosti sa bude od členských štátov s dlhom presahujúcim 60% HDP očakávať postupné znižovanie prebytočného dlhu v priemere o 5% každý rok v priebehu najbližších troch rokov. Komisia pôvodne navrhovala  pevne stanovenú 5% sadzbu na každý rok v priebehu daného trojročného obdobia. Text schválený výborom počíta s prísnejšími rozpočtovými pravidlami pre členov eurozóny a vyzýva Komisiu, aby prišla do konca roka s návrhom na zavedenie systému spoločného poistenia európskych štátnych dlhopisov a zriadenie Európskeho menového fondu, ktorý by fungoval na základe pravidiel EÚ.

Schválený text tiež posilňuje právny základ tzv. Európskeho hospodárskeho semestra, niektorých súčastí Paktu pre euro, ale aj postupov národného programu reforiem. Poslanci veria, že posilnenie právneho základu týchto elementov, ktoré tvoria širší rámec hospodárskeho riadenia, by malo prispieť k ich vyššej efektivite. Posilnenie postupov národného programu reforiem by malo zároveň zlepšiť monitorovanie a spoluprácu členských štátov.

Ďalší postup

Keďže niektoré z predkladaných návrhov boli prijaté iba tesnou väčšinou, výbor sa stretne v stredu (20.04.2011) ráno, aby prediskutoval ďalší postup vrátane otázky otvorenia rokovaní s maďarským predsedníctvom v Rade EÚ.