Najchudobnejšie krajiny sveta: Peniaze nestačia
"Obchod, a nie rozvojová pomoc" naozaj pomôže najchudobnejším krajinám, tvrdí britský konzervatívec Nirj Deva. Povedie delegáciu EP na májovej konferencii OSN k tejto problematike. Keďže Európsky parlament práve pripravuje svoje oficiálne stanovisko, rozprávali sme sa ním a ďalšou členkou delegácie, rumunskou sociálnou demokratkou Corinou Creţu o tom, ako môže svet týmto krajinám pomôcť.
48 štátov sveta patrí na zoznam OSN "najmenej rozvinutých krajín". Ich problémami sa bude 9.-13. mája zaoberať špecializovaná konferencia OSN v Istanbule. Europoslanci by mali 7. apríla prijať vlastnú pozíciu k tejto problematike. EÚ ma totiž v rámci OSN pozorovateľský štatút.
Od roku1971 sa počet "najmenej rozvinutých krajín" zvýšil z 25 na 48. Znížil sa len o 3 krajiny - Maldivy, Botswanu and Kapverdské ostrovy. Obaja europoslanci, Deva aj Creţu, preto chcú, aby konferencia prišla s konkrétnymi opatreniami, ktoré týmto štátom reálne pomôžu.
Sústrediť sa na výsledky
"Najmenej tri posledné konferencie sa sústredili hlavne na princípy. Očakávam, že v Istanbule sa vlády a ostatní aktéri sústredia na konkrétne výsledky," povedala Corina Creţu. "Budeme musieť sformulovať jasné princípy na zníženie počtu najmenej rozvinutým krajinám na polovicu do roku 2020. Tešíme sa, že si vypočujeme aj názory týchto krajín."
"Rozvojové krajiny majú jediný vývozný artikel a tým sú poľnohospodárke produkty. Nemajú továrne, ani priemysel. Takže nie rozvojová pomoc, ale obchod je kľúčom k podpore ich udržateľného rozvoja," zdôraznil Nirj Deva.
Čo môže spraviť EÚ?
Deva upozornil, že "rozvojové krajiny sú najzraniteľnejšie pokiaľ ide o klimatické zmeny, nedostatok pitnej vody či šírenie chorôb. Tie najviac zasahujú najslabších, hlavne deti. Musíme sa vyhnúť tomu, že sa bude obohacovať len vrchol spoločenskej pyramídy v týchto krajinách, stredná a vyššia stredná trieda, zatiaľ čo sa nič nezmení pre masy veľmi chudobných ľudí."
"Prioritou musí byť potravinová bezpečnosť, budovanie výrobnej kapacity v poľnohospodárstve, priemysle, službách a infraštruktúre," uviedla Creţu. "EÚ a ostatné rozvinuté krajiny musia odstrániť štrukturálne prekážky, ktoré najchudobnejším krajinám sveta bránia v trvalo udržateľnom rozvoji."
Prečo sa situácia najchudobnejších krajín sveta nezlepšuje?
"Pretože sa zameriavame na nesprávny problém," odpovedal Deva. "Chceme, aby tieto krajiny mali prístup k trhom EÚ. Komisárovi pre medzinárodný obchod má pridelený rozpočet 2 miliárd € na pomoc týmto krajinám, aby s nami obchodovali, ale nedostávajú ich. Nevyvážajú k nám svoje ovocie, pretože nemajú továrne. Nemajú vybavenie na zmrazovanie potravín alebo rýchly predaj. Ak im chceme naozaj pomôcť v rozvoji, musíme pre nich vytvoriť potrebnú infraštruktúru."
Creţu vidí chyby na oboch stranách: "Vytvoril sa dlhý zoznam priorít, ale nevenovala sa dostatočná pozornosť reálnosti ich uplatnenia v praxi. Na druhej strane musia aj samotné krajiny vytvoriť priaznivé prostredie pre trvalo udržateľný rozvoj, čo zahŕňa dobrú správu krajiny, demokraciu a rešpektovanie ľudských práv, "podčiarkla.
Najmenej rozvinuté krajiny
- 33 v Afrike, 14 v Ázii a Tichomorí, 1 v Latinskej Amerike
- spolu viac ako 880 miliónov ľudí na svete
