Afrika súrne potrebuje systém zdravotnej starostlivosti
Majstrovstvá sveta vo futbale sa skončili a Afrika sa vracia späť do častokrát krutej reality. V niektorých kútoch tohto kontinentu sa obyvatelia dožívajú až o 30 či 40 rokov menej ako Európania. Ide nielen o dôsledok zlého vládnutia, vojen či chudoby, ale aj nízkej úrovne zdravotnej starostlivosti. Práve na tento problém sa teraz zameriavajú europoslanci.
Ešte v júni Parlament schválil správu o tom, ako sa darí či nedarí napĺňať Miléniové rozvojové ciele. K nim radíme zníženie chudoby, úmrtnosti a odstránenie hladu. Schválený text vtedy konštatoval, že v oblasti zdravia je od cieľa najviac vzdialená úmrtnosť matiek.
EÚ síce prispieva rozvojovou pomocou, no kvôli finančnej kríze sa niektoré platby oneskorujú a únia tak dnes za svojimi záväzkami zaostáva vo výške 20 miliárd eur.
Zdravotníctvo nie je hlavnou prioritou
Najnovšia správa sa týka zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike. Text, ktorej autorkou je belgická socialistka Véronique De Keyser, konštatuje, že zdravotníctvo nie je v Afrike prioritou. Na túto oblasť ide napríklad len polovica peňazí, ktoré putujú do vzdelávania. V mnohých prípadoch sa navyše finančné prostriedky v zdravotníctve špecializujú na osobitné choroby ako je AIDS alebo malária. Na bežnú starostlivosť tak už niet veľa peňazí.
Text nelegislatívnej správy predstavila belgická socialistka vo Výbore pre rozvoj 13. júla. Sama pred niekoľkými rokmi pracovala ako zdravotná sestra v Afrike a pripomenula, že vážnym problémom je aj slabá infraštruktúra. Jednotlivé nemocnice pokrývajú priveľké územia a pre pacientov je zložité dostať sa k nim rýchlo. Luxemburský liberál Charles Goerens zas zdôraznil, že mnoho afrických lekárov z nemocníc odchádza. Dôvodom sú najmä nízke platy. Navrhuje preto ponúknuť týmto odborníkom dočasné víza v EÚ, kde by mohli získať ďalšie skúsenosti a zoznámiť sa najnovšími liečebnými postupmi.
Chýbajúci systém zdravotnej starostlivosti
Výraznou pomocou by tiež bolo zriadenie udržateľných zdravotníckych systémov, ktoré by každému garantovali prístup k ošetreniu a liekom. Britský socialista Michael Cashman navrhuje uplatniť systém podobný vo Veľkej Británii, Írsku či Švédsku. Britský konzervatívec Nirj Deva zas vyzdvihol príklad krajiny svojho pôvodu - Srí Lanky. Po zavedení bezplatnej zdravotnej starostlivosti a preventívnych opatrení sa tam podarilo zraziť úmrtnosť ľudí na úroveň vyspelých krajín.
Správa Véronique De Keyser navrhuje, aby sa zdravotnícky systém v Afrike financoval z viacerých zdrojov. Okrem daní miestnych obyvateľov by peniaze pochádzali aj z rozvojovej pomoci. V takomto prípade si však EÚ musí lepšie plniť svoje záväzky. "Nejde o ideológiu, ale o záchranu ľudských životov," podčiarkla De Keyser.
Výbor pre rozvoj by mal o správe belgickej socialistky hlasovať 30. augusta. Hlasovanie v pléne sa očakáva v októbri.
