Väčšia pracovná záťaž EP si vyžaduje viac prostriedkov

Eurposlanci dnes schválili návrh na vytvorenie 150 nových pracovných pozícií v Európskom parlamente a zvýšení rozpočtu na asistentskú výpomoc.

Vstupom Lisabonskej zmluvy so platnosti sa posilnili právomoci Parlamentu, z čoho  vyplýva aj potreba plnenia nových úloh. Ukázalo sa, že Parlament na to nemá  dostatok pracovníkov. Noví úradníci by tak mali posilniť nezávislú administratívu EP, politické skupiny alebo pracovať priamo pre europoslancov.

Celkové náklady na vytvorenie nových "lisabonských postov" by mali predstavovať 13,4 milióna EUR, teda 0,8% celového rozpočtu Parlamentu na rok 2010 (1,6 miliardy EUR). Toto zvýšenie by podľa Parlamentu malo byť kompenzované znížením vnútornej rezervy na budovy o 4 milióny EUR, čo by mu malo možniť dodržať limit vo výške 20% z celkových administratívnych nákladov na všetky inštitúcie EÚ.  V dôsledku vzniku potreby týchto dodatočných nákladov, ale aj v dôsledku predchádzajúcich rozšírení a vstupu jednotného štatútu poslancov EP do platnosti (podľa ktorého už europoslanci nie sú platení vládami svojich štátov, ale priamo z rozpočtu EP) je rozpočet Parlamentu napätý do maximálnej miery. Dnešné hlasovanie EP je však len prvým krokom. Teraz je na Komisii, aby navrhla úpravu rozpočtu na základe prijatého uznesenia EP. Na tejto úprave sa následne bude musieť Parlament zhodnúť s Radou.  

Nové posily

Svojim odhlasovaním dnes europoslanci otvorili cestu prijatiu 75 nových úradníkov na sekretariát EP. Ďalších 75 nájde uplatnenie v politických skupinách. Zvýšený bude aj rozpočet na asistentov (ktorí nie sú platení poslancami, ale priamo Parlamentom), pričom na každého poslanca bude mesačne vyhradených o 1500 EUR viac. Poslanci EP tak budú môcť prijať viac asistentov alebo ľudí s vyššou kvalifikáciou.

Väčšina nových úradníkov - celkom 70 - by mala posilniť sekretariáty parlamentných výborov, ktoré skúmajú všetky legislatívne návrhy pred tým, ako sa dostanú na hlasovanie do pléna. Títo ľudia budú riešiť nové úlohy najmä v oblasti poľnohospodárstva, spravodlivosti, vnútorných vecí, financií a hospodárskych záležitostí. Okrem toho by 5 úradníkov malo pomôcť EP pri aktívnejšej spolupráci s národnými parlamentmi, ktorých úloha sa po vstupe Lisabonskej zmluvy vzrástla.

Dodržanie 20% limitu

Ako vyplýva z rozhodnutia EP z roku 1988, jeho administratívne výdavky nemôžu prekročiť 20% z celkového rozpočtu na dministratívne výdavky EÚ. Parlament pritom vychádza z viacročného finančného rámca. V súvislosti s dnes schváleným návrhom by pritom podiel EP na celkových administratívnych výdavkoch EÚ mal vzrásť z 19,87 % na 19.99 %.

Napriek tomu, že v roku 1988, kedy bol tento 20% limit stanovený, nikto nepočítal s ďalším rozšírením EÚ alebo vstupom nového štatútu europoslancov do platnosti, EP dokázal svoje administratívne výdavky zatiaľ vždy udržať pod touto hranicou. Počet členských krajín sa pritom odvtedy viac než zdvojnásobil (z 12 na 27), v poslaneckých laviciach v EP teraz sedí 736 namiesto 434 poslancov a ich platy sú vyplácané z rozpočtu EP.

Ďalšie kroky

Európska komisia by mala v najbližšej dobe predložiť návrh na úpravu rozpočtu EP na rok 2010. Rada a EP by ho mohli schváliť v apríli.
    

Spravodajca: Vladimír Maňka (S&D, SK)
Postup: rozpočtový proces

Legislatívny postup
http://www.europarl.europa.eu/oeil/file.jsp?id=5838482

Profil spravodajcu V. Maňku:
http://www.europarl.europa.eu/members/public/yourMep/view.do?language=SK&id=28192

Stránka EP o Lisabonskej zmluve:
http://www.europarl.europa.eu/parliament/public/staticDisplay.do?language=SK&id=66