Horúce témy parlamentnej jesene

Nadchádzajúce mesiace budú pre poslancov pomerne náročné. Do Vianoc ich čaká ešte šesť plenárnych zasadnutí a niekoľko kľúčových tém. Patrí k nim Lisabonská zmluva, voľba novej Európskej komisie či Kodanský samit o ochrane klímy.

 

HD

Lisabonská zmluva sa dostane do pozornosti médií začiatkom októbra. Írski voliči totiž v druhom referende rozhodnú o jej ratifikácii. Ak 2. októbra prevážia hlasy zástancov zmluvy a zostávajúce tri krajiny takisto dokončia ratifikáciu, lisabonské pravidlá sa môžu začať uplatňovať už od 1. januára 2010. V takomto prípade švédske predsedníctvo bude musieť prísť s návrhom na obsadenie dvoch nových funkcií: prezidenta EÚ a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Lisabonská zmluva tiež rozšíri právomoci Európskeho parlamentu.

O novej Európskej komisii sa rozhodne zrejme až po referende v Írsku. Najvážnejší kandidát  a súčasný predseda Komisie José Manuel Barroso potrebuje najskôr získať podporu od europoslancov. Následne by mal prideliť kandidátom na komisárov jednotlivé rezorty. Tí sa pravdepodobne koncom októbra či začiatkom novembra dostavia do príslušných parlamentných výborov, aby tu poslancom zodpovedali ich otázky týkajúce sa manažérskych schopností či politických priorít.

Záverečné hlasovanie poslancov o zložení novej Komisie sa tak uskutoční zrejme až v novembri. Keďže väčšina členských štátov má stredo-pravicovú vládu a práve Európska ľudová strana získala najviac percent v europarlamentných voľbách, dá sa predpokladať, že nová Komisia bude mať stredo-pravý charakter.

V decembri sa zas pozornosť médií uprie najmä na Konferenciu OSN o klimatických zmenách v Kodani. Zástupcovia krajín z celého sveta by na nej mali dosiahnuť novú dohodu o ochrane pred zmenou klímy. Rozhodujúci bude najmä postoj USA a Číny, pretože práve tieto dve krajiny vypúšťajú najviac emisií CO2 do atmosféry. EÚ svoje stanovisko prijala už vlani v decembri. Do roku 2020 by členské štáty chceli znížiť množstvo vypustených emisií o 20%, a o rovnakú hodnotu zvýšiť energickú účinnosť a podiel obnoviteľných zdrojov energie.

S veľkou témou prichádza aj švédske predsedníctvo, ktoré si za jednu z priorít stanovilo prisťahovalectvo. Táto škandinávska krajina v júli predstavila Štokholmský program, ktorý navrhuje 5-ročnú spoluprácu krajín EÚ v oblasti imigrácie. Súčasťou programu je aj výzva členským štátom, aby preukázali solidaritu v tejto oblasti s Talianskom, Maltou či Španielskom, kam smeruje drvivá väčšina imigrantov z Afriky.

Švédsky minister pre imigráciu Tobias Billstroem už pre médiá uviedol, že v septembri jeho krajina predloží konkrétnejšie opatrenia, ktoré by mali obsahovať aj kontroverzný návrh, aby si utečencov a žiadateľov o azyl jednotlivé krajiny EÚ prerozdeľovali. V takomto prípade sa dá v Parlamente očakávať živá rozprava.