Európsky parlament na slávnostnom zasadnutí 12. marca oslávi svoje 50. výročie. Skutočné výročie, 50 rokov od ustanovujúceho zasadnutia predchodcu EP - Parlamentného zhromaždenia - uplynie 19. marca. Snažiac sa udržať si tempo s napredujúcou európskou integráciou, Parlament sa za polstoročie svojej existencie vyvinul zo zboru delegovaných národných poslancov s výslovne konzultačnými právomocami na jedinú priamo volenú inštitúciu EÚ, s pevným postavením hlavného spolutvorcu európskej legislatívy.

Európsky parlament je jedinečnou a nadnárodnou inštitúciou. Je jedným z iba troch priamo volených nadnárodných parlamentov sveta a jeho jedinečnosť spočíva aj v skutočnosti, že počet jeho členov, europoslancov (v anglicky hovoriacich kruhoch označovaných skratkou MEPs t.j. Members of European Parliament), sa postupne rozrastal s každým rozšírením Európskych spoločenstiev.    

Pôvodne vznikol ako Parlamentné zhromaždenie krajín Európskeho Spoločenstva Uhlia a Ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho združenia voľného obchodu už v roku 1958. Na jeho prvom zasadnutí v Štrasburgu 19. marca 1958 sa zišlo presne 142 zástupcov reprezentujúcich 6 zakladajúcich členských krajín. V tom čase ešte títo zástupcovia neboli volení priamo občanmi ako je to dnes a už vôbec netušili, že sa ich zhromaždenie raz zapíše do dejín ako jediná inštitúcia priamo volená všetkými občanmi dnešnej EÚ.  

Od roku 1958 prešlo toto zhromaždenie, v roku 1962 premenované na Európsky Parlament, mnohými zmenami názvu, právomocí a počtu členov.  Dnes je jeho hlavnou právomocou spolurozhodovanie o európskej legislatíve, vrátane schvaľovania rozpočtu EÚ.  

Od roku 1979 prichádzajú európski voliči každých 5 rokov k volebným urnám, aby si zvolili poslancov, ktorí v súčasnosti zastupujú všetkých obyvateľov Európskej únie. Európske voľby konajú v každom členskom štáte v približne rovnaký čas (vždy v júni a vždy v časovom rozpätí od štvrtka do nedele, v závislosti od rozhodnutia príslušného štátu). Od roku 1979 sa až doposiaľ konalo 6 priamych Európskych volieb - v roku 1979, 1984, 1989, 1994, 1999 a 2004.

Pred prvými priamymi voľbami, ktoré Európskemu parlamentu dodali skutočný zmysel (predovšetkým tým, že z neho urobili inštitúciu odvodenú od vôle ľudu, čo mu dodalo aj na legitimite), nebol Európsky parlament ničím viac ako obyčajným zhromaždením s veľmi obmedzenými právomocami a  iba slabými možnosťami vplyvu na reálnu Európsku politiku.  

No s každou novou Zmluvou sa jeho právomoci posilňovali, až vývoj dospel k situácii, v ktorej je Parlament hlavným aktérom v procese schvaľovania Európskej legislatívy. Rozhoduje o nej spolu s Radou, inštitúciou tvorenou predstaviteľmi vlád členských krajín EÚ . Po vstupe do platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá momentálne prechádza procesom ratifikácie jednotlivými členskými krajinami EÚ, bude mať Európsky parlament právomoc rozhodovať o 95 % európskych zákonov.

Súčasných 785 europoslancov EP sa každý mesiac (okrem augusta) schádza na plenárnych zasadnutiach v Štrasburgu a v Bruseli.

Súčasné rozdelenie parlamentných kresiel zodpovedá Zmluve z Nice, v ktorej sa stanovilo, že počet europoslancov nesmie prevýšiť číslo 736, s výnimkou obdobia od vstupu Bulharska a Rumunska do EÚ, teda od januára 2007, až po voľby do EP v júni 2009. V Európskom parlamente teda vďaka tomuto dočasnému pravidlu momentálne zasadá 785 poslancov z 27 členských krajín. V neformálny summit Rady v Lisabone v októbri 2007 rozhodol o zvýšení maximálnej hornej hranice kresiel, čo znamená, že od roku 2009 bude počet europoslaneckých mandátov stanovený na 751.

V súčasnosti sa v EP používa 23 oficiálnych jazykov (vrátane slovenčiny), v ktorých môžu vystupovať europoslanci počas plenárnych zasadnutí. Oficiálne dokumenty sú publikované v 22 jazykových verziách (teda okrem írskeho jazyka - gálštiny) a rovnaký počet verzií má tiež internetová stránka EP. Hlavnými pracovnými jazykmi v rámci administratívy EP sú však angličtina a francúzština.

Slovensko, ktoré má vo volebnom období 2004-2009 v Európskom parlamente 14 europoslancov, bude mať podľa nových pravidiel od volieb v roku 2009 poslaneckých mandátov 13. Historicky prvé slovenské voľby do EP sa konali 13. júna 2004, len niečo vyše mesiaca po vstupe Slovenska do EÚ.

Pre mediá pripravil EP sériu video a audio materiálov a súbor 50 fotografií
Európsky parlament pripravil pri príležitosti osláv svojho výročia sériu video a audio materiálov, a tiež súbor 50 fotografií. Tieto materiály chronologicky dokumentujú históriu EP, od prvého zasadnutia Parlamentého zhromaždenia v marci 1958 až po súčasnosť. Zahŕňajú tiež snímky všetkých predesdov EP od Roberta Schumana až po súčasného predsedu EP Hans-Gert Pötteringa.

Pre viac informacií kontaktujte: Gérald THIRION, gerald.thirion@europarl.europa.eu
alebo audiovizualne oddelenie: TVplanning@europarl.europa.eu, archivesTV@europarl.europa.eu,
Fotografie sú dostupne: http://www.europarl.europa.eu/news/expert/freetext_page_press/20050818FTX00221-1202/default_sk.htm
Archivne mp3 najdete na: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+IM-PRESS+20080414FCS26491+0+DOC+XML+V0//SK