Fico: ČR dostane výnimku z charty, pre SR je dohoda veľkým úspechom

Európski lídri dnes na summite Európskej únie v Bruseli vyhoveli požiadavke Českej republiky na získanie výnimky z Charty základných práv, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Potvrdil to po skončení prvého dňa summitu slovenský premiér Robert Fico.

Výnimku žiadal český prezident Václav Klaus, aby si tak Česká republika zaručila nespochybniteľnosť Benešových dekrétov. Klaus tým podmieňoval podpis Lisabonskej zmluvy, ktorú ČR ako jediná krajina doteraz neratifikovala.

Členské krajiny sa dohodli, že Prahe umožnia rovnakú výnimku z charty, akú si už v minulosti vyrokovalo Poľsko a Veľká Británia. Slovensko pôvodne avizovalo, že bude vetovať českú požiadavku, ak sa výnimka nebude vzťahovať aj na SR. Premiér však dnes pred summitom oznámil, že slovenská strana nepoznala podstatu tejto výnimky. Po tom, ako sa s ňou oboznámila, sa rozhodla nežiadať o ňu, pretože charta nemá nič spoločné s Benešovými dekrétmi a SR nechcela pripraviť slovenských občanov o práva, ktorá charta zaručuje, a ani o možnosť obrátiť sa na súdy v prípade, že by došlo k porušeniu týchto práv.

Podľa premiéra sa Slovensku podarilo presadiť text, ktorý bol v debate dvakrát odmietnutý, napokon však s drobnými úpravami prijatý, a ktorý potvrdzuje, že neexistuje žiadna súvislosť medzi chartou a dekrétmi.

"Dohodli sme výkladové pravidlo tým, že v záveroch rady sú citované niektoré ustanovenia, či už charty alebo Lisabonskej zmluvy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že charta sa uplatňuje v členských štátov EÚ výlučne len vtedy, ak tieto vykonávajú právo únie. Benešove dekréty nie sú právom únie, je to vnútroštátne právo," objasnil premiér.

Dnešnú dohodu považuje šéf slovenského kabinetu za veľký úspech, pretože sa tým Slovensku podarilo dosiahnuť dve veci - definitívne sa vylúči prepojenie charty a Benešových dekrétov a súčasne zostane na Slovensku v platnosti v plnom rozsahu charta. Podľa premiéra sa tým potvrdili výsledky analýz slovenských i európskych expertov nenachádzajúcich súvislosť medzi dekrétmi a chartou.

"Verili sme a stále veríme, že Lisabonská zmluva a fakt, že charta je súčasťou Lisabonskej zmluvy, nemá žiadny vplyv na Benešove dekréty a nevytvára žiadne možné právne situácie, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k otvoreniu týchto historicky veľmi citlivých dokumentov tak pre ČR, ako aj pre SR," dodal premiér. Postup Českej republiky však rešpektuje.

"Je to suverénne rozhodnutie, my sme nemali žiaden dôvod to komentovať alebo ísť proti tomu, ale keďže to nemá súvis s Benešovými dekrétmi, nemali sme dôvod, prečo urobiť zo slovenských občanov občanov druhej kategórie," dodal predseda vlády.

Považuje však za zvláštne, že vznikla atmosféra "ideme bojovať za Benešove dekréty" a výsledkom je vyňatie občanov ČR spod charty.

Švédsky premiér a úradujúci predseda Európskej rady Fredrik Reinfeldt konštatoval, že sa v súvislosti s českou požiadavkou dokázalo dospieť k takému konsenzu, ktorý nemá dopad na susedné krajiny. Zdôraznil, že sa tak stalo vďaka ochote spolupracovať, ktorú ukázali predstavitelia mnohých členských štátov. Keďže sa tak splnila podmienka, ktorú kládol český prezident pre podpísanie Lisabonskej zmluvy, je - po vynesení verdiktu českého ústavného súdu - podľa Reinfeldta cesta k dokončeniu ratifikácie tohto dokumentu otvorená.