Definitívne zloženie politických skupín bude známe až v júli

Európski konzervatívci zvíťazili vo voľbách do Európskeho parlamentu. Podľa dnešných aktualizovaných predbežných výsledkov by mala mať skupina Európskej ľudovej strany-Európskych demokratov (EPP-ED) 263 kresiel. Doteraz mali konzervatívci 288 kresiel.

Druhou najsilnejšou frakciou sú socialisti (PES), ktorým pripadne 162 mandátov, čo znamená značnú stratu v porovnaní s doterajšími 217 kreslami. Treťou v poradí zostáva Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), ktorá obsadí 80 kresiel, zatiaľ čo počas uplynulých piatich rokov mala 100 poslancov. Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (EFA) bude mať 52 kresiel, takže si polepší o deväť.

Skupine Únie za Európu národov (UEN) pripadne 35 kresiel, stratí tak deväť kresiel. Rovnako o deväť mandátov príde Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice-Nordická zelená ľavica (GUE/NGL), ktorá získa 32 kresiel. Skupina Nezávislosť/Demokracia (UEN) dostane 18 mandátov, príde o štyri kreslá.

Celkovo 94 mandátov pripadá na poslancov, ktorí nepatria do žiadnej z týchto frakcií. Môžu zostať ako nezaradení, tak ako to bolo v prípade 30 poslancov v uplynulom legislatívnom období, môžu sa však tiež pripojiť k niektorej z existujúcich frakcií alebo založiť vlastnú parlamentnú skupinu. Na to je však treba 25 členov z minimálne siedmich členských krajín. Definitívne zloženie politických skupín bude známe až na júlovom plenárnom zasadnutí.

Novozvolení členovia európskeho zákonodarného zboru sa začnú schádzať v Bruseli od konca tohto mesiaca na schôdzach politických skupín. Prvé plenárne zasadnutie EP v novom zložení sa začne 14. júla. Na ustanovujúcej schôdzi si poslanci zvolia v tajnom hlasovaní predsedu. Rovnako sa budú voliť 14 podpredsedovia a šiesti kvestori.

Účasť na voľbách dosiahla podľa aktualizovaných odhadov 43,1 percenta, čo je historické minimum. V prvých priamych voľbách do EP v roku 1979 volilo 61,99 percenta voličov, pred piatimi rokmi to bolo 45,47 percenta.

Účasť Slovákov na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 bola najnižšou v rámci celej Európskej únie. K volebným urnám prišlo dovedna 19,64 percenta slovenských voličov, čo je rovnako ako počas predchádzajúcich volieb do europarlamentu najmenej v EÚ (16,97 percenta).

Druhú najnižšiu účasť mala Litva (20,92 percenta), tretí najnižší záujem voličov sa zaznamenal v Poľsku (24,53 percenta). Najvyššia účasť - 91 percent - bola v Luxembursku. Za ním nasleduje Belgicko s 90,39 percentami. V oboch krajinách je však účasť na voľbách povinná.

Výrazne stúpol záujem voličov o eurovoľby v Estónsku, kde prišlo k volebným urnám o 16 percent viac voličov než pred piatimi rokmi. V Lotyšsku, či Dánsku to bolo o 11 percent viac. Najväčší pokles účasti zaznamenala Litva, kde hlasovalo o 27 percent menej voličov. Na Cypre zaregistrovali 13-percentný pokles, v Grécku 10-percentný.

Priebežne aktualizované údaje možno nájsť na stránke www.elections2009-results.eu/