Chronológia: Proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy krajinami EÚ k 29. júnu 2009

V utorok 30. júna sa očakáva rozhodnutie najvyššieho súdu Nemecka, či je Lisabonská zmluva EÚ v súlade so spolkovou ústavou. Parlamentná ratifikácia zmluvy prebehla v Nemecku vlani. Prezident Horst Köhler však ratifikačné listiny definitívne podpíše až po výroku ústavného súdu.

Lisabonskú zmluvu podpísali hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ 13. decembra 2007 v Portugalsku. Zmluvou sa menia a dopĺňajú základné dokumenty EÚ - Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Lisabonská zmluva má za cieľ sprehľadniť a zefektívniť inštitúcie a rozhodovacie procesy EÚ po jej rozšírení z 15 na 27 členov. Dokument umožňuje únii mať dlhodobého prezidenta, poskytuje viac moci šéfovi spoločnej zahraničnej politiky, zabezpečuje viac demokratického rozhodovania a väčšie slovo dáva aj Európskemu parlamentu a národným zákonodarným zborom.

Zmluvu, ktorá nahradzuje plánovanú európsku ústavu, musí ratifikovať všetkých 27 členských krajín EÚ, aby vstúpila do platnosti v roku 2009 pred voľbami do Európskeho parlamentu. Ratifikácia prebieha s výnimkou Írska v parlamentoch členských krajín.

17. decembra 2007 - MAĎARSKÝ parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu Európskej únie. Maďarsko ako prvá členská krajina únie ratifikovala tento európsky dokument.

29. januára 2008 - SLOVINSKO ratifikovalo Lisabonskú zmluvu. Parlament dokument schválil po tom, čo odmietol výzvu na usporiadanie referenda Nacionalistickou stranou (NP), podľa ktorej dohoda výrazne zredukuje suverenitu krajiny.

29. januára 2008 - MALTA sa stala treťou krajinou, ktorej parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu.

4. februára 2008 - RUMUNSKÝ parlament drvivou väčšinou hlasov ratifikoval Lisabonskú zmluvu Európskej únie.

7. februára 2008 - FRANCÚZSKY parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu Európskej únie. K ratifikácii zmluvy došlo takmer tri roky po tom, ako Francúzsko v referende odmietlo predtým navrhnutú európsku ústavu.

21. marca 2008 - BULHARSKO sa stalo šiestou členskou krajinou Európskej únie, ktorá ratifikovala Lisabonskú zmluvu.

2. apríla 2008 POĽSKÝ parlament odhlasoval ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.
10. apríla 2008 poľský prezident Lech Kaczynski podpísal zákon o ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Ratifikáciu zatiaľ svojím podpisom nepotvrdil.

9. apríla 2008 - RAKÚSKY parlament po osemhodinovej búrlivej rozprave ratifikoval Lisabonskú zmluvu EÚ. Prezident Heinz Fischer podpísal ako posledná ústavnoprávna inštancia krajiny reformný (v krajine kontroverzne prijímaný) dokument 28. apríla 2008.

10. apríla 2008 - Národná rada SLOVENSKEJ REPUBLIKY schválila európsku reformnú zmluvu. Podporilo ju 103 zo 109 prítomných poslancov, piati boli proti, jeden nehlasoval.
12. mája 2008 prezident SR Ivan Gašparovič podpisom zavŕšil proces ratifikácie tohto európskeho dokumentu na Slovensku.

23. apríla 2008 - PORTUGALSKÝ parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu EÚ.

24. apríla 2008 - DÁNSKY parlament veľkou väčšinou hlasov ratifikoval Lisabonskú zmluvu Európskej únie. Vládny kabinet premiéra Andersa Fogha Rasmussena odmietol euroskeptikmi požadované referendum so zdôvodnením, že reformná zmluva EÚ neznamená nijakú stratu národnej suverenity, ani odovzdanie niektorých suverénnych národných práv krajiny.

8. mája 2008 - Parlamenty LOTYŠKA a LITVY ratifikovali Lisabonskú zmluvu Európskej únie.

23. mája 2008 - Horná komora NEMECKÉHO parlamentu schválila Lisabonskú zmluvu. Dolná komora nemeckého parlamentu, Bundestag, jasnou väčšinou schválila zmluvu v apríli. Termín ukončenia ratifikačného procesu v Nemecku však naďalej zostal nejasný, pretože vyhotovenie ratifikačných dokumentov prezidentom Horstom Köhlerom mohla ešte spomaliť avizovaná ústavná žaloba, ktorú z odlišných dôvodov zvažovali poslanci strany Ľavica i jeden zákonodarca Kresťanskosociálnej únie (CSU).

29. mája 2008 - LUXEMBURSKÝ parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu.

11. júna 2008 - FÍNSKY parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu. Fínska prezidentka Tarja Halonenová podpísala dokument o ratifikácii Lisabonskej zmluvy fínskym parlamentom dňa 12. septembra 2008, čím ukončila proces ratifikácie vo Fínsku.

11. júna 2008 - ESTÓNSKY parlament ratifikoval novú reformnú zmluvu Európskej únie. Estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves podpísal Lisabonskú zmluvu Európskej únie 19. júna 2008, čím ukončil proces jej ratifikácie v tejto pobaltskej republike.

11. júna 2008 - GRÉCKO ratifikovalo Lisabonskú zmluvu. Proti sa vyslovilo len 42 zástupcov 250-členného parlamentu.

12. júna 2008 - ÍRSKI voliči odmietli v referende Lisabonskú zmluvu. Podľa oficiálnych konečných výsledkov sa proti schváleniu zmluvy vyslovilo 53,4 percenta zúčastnených voličov, kým "za" hlasovalo 46,6 percenta. Rozdiel medzi oboma tábormi predstavoval menej než 110.000 z vyše 1,6 milióna odovzdaných hlasov. Na referende sa zúčastnilo 53,1 percenta oprávnených voličov.
Európska únia sa tak ocitla v situácii porovnateľnej s rokom 2005, keď francúzski a holandskí voliči povedali "nie" projektu euroústavy. Po jej stroskotaní sa po zložitých a dlho trvajúcich rokovaniach politici dohodli na Lisabonskej zmluve, pre ktorú však už neexistovala žiadna alternatíva. Írsky premiér Brian Cowen požiadal o čas na nájdenie riešenia ťažkostí, ktoré v Európskej únii vytvorilo odmietnutie Lisabonskej zmluvy voličmi v jeho krajine.

18. júna 2008 - BRITSKÝ parlament ukončil ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Spojené kráľovstvo sa tak stalo prvou krajinou, ktorá reformnú zmluvu pre Európsku úniu schválila po jej odmietnutí írskymi voličmi v referende. Oficiálne ukončila proces ratifikácie 17. júla 2008. K uloženiu ratifikačných dokumentov došlo v Ríme u depozitára zmluvy, ktorým je vláda Talianskej republiky. Reformnú zmluvu EÚ schválili obe komory britského parlamentu, svoj súhlas pripojila aj kráľovná Alžbeta II.

3. júla 2008 - CYPERSKÝ parlament ratifikoval Lisabonskú zmluvu EÚ napriek nesúhlasu najväčšej strany vládnucej koalície.

8. júla 2008 - HOLANDSKO ratifikovalo reformnú Lisabonskú zmluvu. Po jej jednoznačnom schválení v dolnej komore parlamentu v júni ju prijala aj horná komora. Proti hlasovali len socialisti a menšie opozičné strany. Holandský premiér Jan Peter Balkenende označil prijatie Lisabonskej zmluvy za dobrý signál pre Európu. Jeho vláda v roku 2007 rozhodla, že ju nepredloží na schválenie občanom. Práve Holanďania spolu s Francúzmi tri roky dozadu odmietli v referendách predošlý návrh euroústavy, čo viedlo k rokovaniam o novej zmluve, podpísanej lídrami EÚ v decembri 2007 v portugalskej metropole.

10. júla 2008 - BELGICKO ako ďalší štát Európskej únie ratifikovalo Lisabonskú zmluvu.

15. júla 2008 - ŠPANIELSKY Senát ratifikoval Lisabonskú zmluvu. Už v júni tak urobila dolná komora španielskeho parlamentu. Španielsko patrí k obhajcom pokračovania procesu ratifikácie po írskom referende, v ktorom voliči zmluvu 12. júna zamietli.  
31. júla 2008 schválil Lisabonskú zmluvu TALIANSKY parlament. Poslanecká snemovňa talianskeho parlamentu osem dní po schválení Senátom jednohlasne odsúhlasila v Ríme Lisabonskú zmluvu Európskej únie. V Taliansku sa tak skončil proces ratifikácie tohto dokumentu.

12. septembra 2008 - Proces ratifikácie reformnej zmluvy EÚ vo FÍNSKU sa skončil, keď prezidentka Tarja Halonenová podpísala Lisabonskú zmluvu. Vo Fínsku by dokument teoreticky mal schváliť aj parlament autonómneho súostrovia Ahvenanmaa, známejšieho u nás pod švédskym označením Alandy. Tarja Halonenová však signalizovala, že rozhodnutie regionálneho parlamentu nie je podstatné, pretože platí verdikt celoštátneho zákonodarného zboru.

20. novembra 2008 - ŠVÉDSKO ako 24. členská krajina Európskej únie ratifikovala Lisabonskú zmluvu. Parlament škandinávskej krajiny tento plán reforiem EÚ schválil jasnou väčšinou hlasov.

18. februára 2009 - Česká Poslanecká snemovňa ústavnou väčšinou hlasov schválila Lisabonskú zmluvu EÚ. Za ratifikáciu zmluvy hlasovalo 125 poslancov, proti bolo 61 zákonodarcov. Na ratifikovanie zmluvy bolo potrebných najmenej 120 hlasov.
Lisabonskú zmluvu zatiaľ ešte neratifikoval český Senát. Neskôr musí zmluvu ešte podpísať prezident Václav Klaus.

6. mája 2009 - Horná komora českého parlamentu, Senát, ústavnou väčšinou hlasov schválila Lisabonskú zmluvu. Podporilo ju 54 zo 79 prítomných senátorov, pričom na schválenie bolo potrebných najmenej 49 hlasov. Poslanecká snemovňa Lisabonskú zmluvu schválila už vo februári. Chýba ešte podpis prezidenta Václava Klausa.

19. júna 2009 - Od európskych lídrov dostalo ÍRSKO na summite Európskej únie požadované záruky, ktoré majú írskych voličov uistiť, že Lisabonská zmluva neohrozí neutralitu krajiny, či jej daňovú a sociálnu politiku.

ÍRSKO - Írski voliči odmietli Lisabonskú zmluvu v referende 12. júna 2008. Proti dokumentu sa vyslovilo 53,4 percenta voličov, za hlasovalo 46,6 percenta. Írsko bolo jedinou členskou krajinou únie, ktorá predložila zmluvu na schválenie v referende. Írske "nie" zabránilo reforme, potrebnej na uľahčenie fungovania bloku po jeho rozšírení. Európski lídri sa na summite v Bruseli 11. decembra 2008 dohodli na ústupkoch, ktoré požaduje Írsko, aby mohlo zorganizovať druhé referendum o Lisabonskej zmluve. Dublin chce určité záruky v oblasti neutrality, daní a sociálnej a etickej oblasti vrátane manželstiev homosexuálov či umelého prerušenia tehotenstva. Írsko okrem toho trvá na tom, aby si mohlo uchovať post svojho komisára. Lisabonská zmluva totiž predpokladá redukciu počtu členov Európskej komisie na dve tretiny počtu členských krajín počnúc rokom 2014.  Európski lídri sa 19. júna 2009 dohodli na zárukách, ktoré umožnia Írskej vypísať druhé referendum o Lisabonskej zmluve. Druhé referendum o Lisabonskej zmluve sa má v Írsku konať začiatkom októbra. Vypísanie referenda sa očakáva v októbri 2009.

POĽSKO - Obe komory poľského parlamentu schválili Lisabonskú zmluvu ešte v apríli 2008. Dokument však stále čaká na podpis prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý tvrdí, že ho podpíše až po vyriešení patovej situácie okolo ratifikácie v Írsku. Kaczynski však ubezpečil, že jeho krajina nechce byť prekážkou v ratifikačnom procese.

ČESKO - Obe komory českého parlamentu síce Lisabonskú zmluvu ústavnou väčšinou hlasov schválili, ratifikačný proces však brzdí prezident Václav Klaus, ktorý ju zatiaľ nepodpíše. S podpisom, ktorý by v ČR ukončil ratifikáciu, prezident vyčká aj na ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu ČR. Na ten sa chce opäť obrátiť skupina zákonodarcov z ODS. Ústavný súd už pritom raz obavy senátorov, že Lisabonská zmluva odporuje českej ústave, po mesiacoch posudzovania odmietol. Súd však zároveň ponechal sťažovateľom "zadné dvierka", pretože zdôraznil, že neposudzoval celú Lisabonskú zmluvu, ale iba tie ustanovenia, ktoré v sťažnosti senátori napadli.

NEMECKO - Parlamentná ratifikácia zmluvy prebehla v Nemecku v roku 2008. Prezident Horst Köhler však ratifikačné listiny definitívne podpíše až po výroku ústavného súdu, ktorý má posúdiť jeho súlad s ústavou.