Na európskych lídrov čaká debata o zárukách pre Írsko
Záruky pre Írsko, ktoré majú Dublinu umožniť vypísanie druhého referenda o Lisabonskej zmluve, budú jedným z hlavných bodov na programe summitu Európskej únie vo štvrtok a piatok v Bruseli.
Po tom, ako írski voliči minulý rok odmietli Lisabonskú zmluvu, prisľúbil írsky premiér na decembrovom summite vypísanie druhého referenda o tomto dokumente, ak Dublin dostane právne záruky týkajúce sa neutrality krajiny a jej sociálnej a daňovej politiky.
Podľa návrhu záverov summitu by malo Írsko dostať uistenia, že žiadne ustanovenia Lisabonskej zmluvy neovplyvnia nijakým spôsobom rozsah a uplatňovanie ochrany práva na život, ochrany rodiny a práva na vzdelanie zakotvené v írskej zmluve.
V súvislosti s daňovou politikou sa v návrhu textu uvádza, že Lisabonská zmluva nebude pre žiaden členský štát znamenať žiadnu zmenu v rozsahu alebo uplatňovaní kompetencií EÚ v oblasti daní.
V bezpečnostnej a obrannej politike má Írsko dostať uistenia, že Lisabonská zmluva neovplyvní, ani neprejudikuje tradičnú írsku politiku vojenskej neutrality, ani špecifický charakter bezpečnostnej a obrannej politiky Írska. To sa môže samé rozhodnúť v duchu solidarity o druhu pomoci, ktorú poskytne inému členskému štátu v prípade teroristického útoku alebo vojenskej agresie voči nemu.
Každé ďalšie rozhodnutie vedúce k spoločnej obrane si bude vyžadovať jednomyseľný súhlas Európskej rady. Každá krajina má mať právo rozhodnúť sa, či spoločnú obranu akceptuje alebo nie. Rovnako je na každom štáte, aby sa rozhodol, či sa zapojí formou trvalej štruktúrovanej spolupráce do Európskej obrannej agentúry. Lisabonská zmluva takisto nepredpokladá vytvorenie európskej armády alebo brannú povinnosť pre žiadnu vojenskú formáciu a rovnako ponecháva členským krajinám právo rozhodovať sa o svojich výdavkoch na obranu a bezpečnosť, o svojich vojenských kapacitách a o zapojení do akejkoľvek vojenskej operácie.
K zárukám je pridané aj vyhlásenie o právach pracovníkov a sociálnej politike, v ktorom sa okrem iného pripomína záväzok EÚ k dosiahnutiu plnej zamestnanosti, sociálnemu pokroku, boju proti sociálnej exklúzii a diskriminácii, ako aj k podpore rovnoprávnosti mužov a žien, či ochrane práv detí.
Za problematický sa nepovažuje obsah záruk, ale ich právna forma. Európski lídri budú riešiť otázku, či budú garancie len súčasťou záverov summitu, alebo budú mať podobu protokolu pripojeného napríklad k prístupovej zmluve s Chorvátskom.
