V Bruseli sa stretnú šéfovia diplomacií krajín EÚ
Brusel 25. mája (TASR) - Príprava júnového summitu, posilnenie vzťahov Európskej únie s jej východnými susedmi či situácia na Blízkom východe a západnom Balkáne sú na programe zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktorí sa stretnú v pondelok v Bruseli.
Šéfovia diplomacií by mali bez debaty odsúhlasiť mandát schválený v stredu na úrovni veľvyslancov členskými krajinami, ktorý umožní únii začať rokovania s Ruskom o novom strategickom partnerstve.
EÚ nebola dlho schopná dohodnúť sa na mandáte pre tieto rokovania. Mali sa pôvodne začať ešte v novembri 2006, ale najprv ich blokovalo Poľsko z dôvodu ruského embarga na dovoz poľského mäsa a mäsových výrobkov, ktoré podľa ruských úradov nespĺňali požadované hygienické predpisy. Poľsko veto napokon stiahlo po zrušení ruských opatrení.
Námietky následne vzniesla Litva, ktorá žiadala, aby mandát obsahoval aj záruky energetických dodávok či uistenie o ruskej spolupráci v prípade nezvestného litovského podnikateľa. Výhrady Vilniusu sa týkali aj postoja Moskvy v otázke nevyriešených "zmrazených konfliktov" v bývalých sovietskych republikách.
Patová situácia trvajúca 18 mesiacov hatila úsilie o prípravu dohody, ktorá má stanoviť politické, bezpečnostné a energetické vzťahy EÚ s Ruskom, hlavným dodávateľom energetických surovín pre Európu.
Po tom, ako sa na marcovom summite EÚ debatovalo o návrhu francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho na vytvorenie tzv. Stredomorskej únie, čím by sa posilnili vzťahy medzi EÚ a krajinami Stredomoria, chce Poľsko a Švédsko predložiť návrh na východné partnerstvo zamerané na krajiny ležiace na východ od EÚ - Ukrajinu, Arménsko, Gruzínsko, Moldavsko a Azerbajdžan. Touto otázkou sa budú následne zaoberať aj európski lídri na svojom júnovom zasadnutí.
V pondelňajšej agende ministrov je tiež aktuálna bezpečnostná situácia v Somálsku a jej negatívny humanitárny dopad. Ministri budú rovnako rokovať aj o Zimbabwe v súvislosti s nedávnym oznámením volebnej komisie, že koncom júna sa v krajine uskutoční druhé kolo prezidentských volieb.
Medzi ďalšími bodmi je aj Irak, Blízky východ, najnovší vývoj v Gruzínsku po májových parlamentných voľbách a situácia na západnom Balkáne s dôrazom na Srbsko, kde sa 11. mája uskutočnili parlamentné voľby. Očakáva sa, že Rada EÚ vyjadrí spokojnosť s pokojným a bezproblémovým priebehom volieb v krajine, ktoré boli slobodné a demokratické a v ktorých zvíťazili proeurópske sily.
Súčasťou májového zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy je aj časť venovaná otázkam bezpečnosti, obrany a rozvoja. Z tohto dôvodu sa v Bruseli okrem ministrov zahraničných vecí schádzajú aj ministri obrany a ministri pre rozvojovú politiku.
Šéfovia rezortov obrany sa budú venovať aktivitám Európskej obrannej agentúry, situácii v Afganistane a operáciám uskutočňovaným v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (ESDP) v Afrike a na západnom Balkáne vrátane meškajúcej misie pre Kosovo (EULEX).
Prevzatie kompetencií misie OSN v Kosove Európskou úniou sa neuskutoční v plánovanom termíne v polovici júna. Dôvodom je skutočnosť, že zatiaľ nedošlo k dohode o oficiálnom odovzdaní právomocí. Hoci aj naďalej prebieha nasadzovanie príslušníkov misie EÚ v Kosove, vzhľadom na vzniknuté logistické ťažkosti je nepravdepodobné, že sa dodrží pôvodný plán ukončenia tohto procesu do 15. júna.
Ministri zodpovední za rozvojovú politiku medzitým prehodnotia situáciu v Mjanmarsku, problematiku detí zapojených do vojnových konfliktov, ako aj pokrok pri napĺňaní tzv. miléniových rozvojových cieľov.
