EÚ: Každému piatemu dieťaťu v EÚ hrozí chudoba
Brusel 25. februára (TASR) - Devätnásť percent detí žijúcich v Európskej únii ohrozuje chudoba. V takmer polovici členských krajín je riziko chudoby u detí vyššie než 20 percent. Vyplýva to z dnes zverejnenej správy Európskej komisie, ktorá skúma národné stratégie v oblasti sociálnej inklúzie, dôchodkov, zdravotníckej a dlhodobej starostlivosti. Zameriava sa pritom najmä na detskú chudobu, starších zamestnancov, či nerovnosti v zdravotníckej starostlivosti.
Podľa dokumentu sú najväčšiemu riziku chudoby vystavené deti v Poľsku a Litve, kde sa to týka 26 percent detskej populácie. Najmenej je to v Dánsku a Fínsku (desať percent). V prípade Slovenska ide o 17 percent, čím sa zaraďuje do stredu tabuľky.
Definícia života na hranici chudoby sa medzi jednotlivými členskými krajinami značne líši. Zatiaľ čo v deviatich z 12 nových členských krajín sa za hranicu chudoby považuje mesačný príjem v rozpätí 400-650 eur (podľa parity kúpnej sily) na štvorčlennú rodinu (dvaja dospelí, dve deti), v 11 z 15 starých členských štátov je hranicou chudoby mesačný príjem 1500-1900 eur.
Správa upozorňuje, že život v domácnosti, kde nikto nepracuje, ovplyvňuje nielen súčasné životné podmienky detí, ale aj ich budúcnosť. V roku 2007 takmer desať percent detí v EÚ žilo v rodine nezamestnaných, pričom najmenej to bolo v Slovinsku, na Cypre a v Luxembursku (štyri percentá) a najviac vo Veľkej Británii (17 percent) nasledovanej Maďarskom. Slovensko je s takmer 11 percentami na šiestom mieste. V rámci EÚ sa pritom situácia počas posledných piatich rokov nezlepšila a v polovici členských krajín z nárastu miery zamestnanosti neprofitovali tie rodiny, ktorých členovia sú dlhodobo nezamestnaní.
Ani tie deti, ktorých rodičia sú zamestnaní, však nie sú vo všetkých prípadoch uchránené pred rizikom chudoby. Celkovo 13 percent detí z rodín, kde rodičia pracujú, žije pod hranicou chudoby. Najmenej takýchto prípadov (päť až sedem percent) je v škandinávskych krajinách, najviac (vyše 20 percent) v Španielsku, Portugalsku a Poľsku. Slovensko je s necelými 15 percentami na 11. mieste spomedzi 25 krajín (bez Bulharska a Rumunska).
Správa analyzuje hlavné príčiny detskej chudoby v jednotlivých krajinách EÚ a rozdeľuje štáty na štyri skupiny na základe ich výsledkov a príčin problémov, ktorým v tejto oblasti čelia. Rakúsko, Holandsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Švédsko a Slovinsko patria do skupiny najlepšie si počínajúcich krajín, v ktorých je relatívne nízka nezamestnanosť, ako aj pomerne nízka chudoba u detí so zamestnanými rodičmi a relatívne účinné sociálne dávky.
Druhá skupina krajín zahŕňajúca Belgicko, Českú republiku, Nemecko, Francúzsko, Írsko a Estónsko dosahuje priemerné až pomerne dobré výsledky. Hlavným problémom v týchto štátoch je vysoký podiel detí žijúcich v rodinách s nezamestnanými rodičmi. Tretiu skupinu tvoria štyri krajiny - Maďarsko, Slovensko, Malta a Veľká Británia - ktoré dosahujú slabšie až priemerné výsledky v oblasti detskej chudoby, pretože majú veľký podiel detí pochádzajúcich z rodín, kde rodičia pracujú. Najhoršia je situácia v Poľsku, Litve, Lotyšku, Poľsku, Portugalsku, Grécku, Taliansku a Španielsku, ktoré majú pomerne vysoký podiel detí ohrozených chudobou.
Správa sa takisto zaoberá nerovnosťami v prístupe k zdravotníckej starostlivosti v rámci populácie v členských krajinách únie. Hoci vzhľadom na odlišnú organizáciu národných zdravotníckych systémov a kultúrne rozdiely nie je možné uskutočniť porovnanie krajín, ukazuje sa, že všade existuje jasné prepojenie medzi prístupom k zdravotníckej starostlivosti a výškou príjmu. Osoby s nižším príjmom častejšie uvádzajú, že nedostali zdravotnícku starostlivosť, ktorú potrebovali.
Správou sa budú zaoberať ministri práce a sociálnych vecí na zasadnutí tento týždeň.
