Seminár pre novinárov: Európsky parlament v kontexte Lisabonskej zmluvy a jeho legislatívne priority

Legislatívne priority Európskeho parlamentu v tomto roku, najmä Stratégia EÚ 2020, posilnenie právomocí EP v kontexte vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, spôsob prijímania rozhodnutí na európskej úrovni a možnosti ich ovplyvňovania a úloha médií v dialógu medzi občanmi a európskymi inštitúciami - boli hlavnými témami odborného seminára pre novinárov, ktorý sa konal 19. marca  Európskom informačnom centre. Podujatie zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu, partnerom podujatia bol Slovenský syndikát novinárov.

E. Bauer: EÚ 2020 je reálnejšia, jasnejšia a ambicióznejšia

Poslankyňa Európskeho parlamentu Edit Bauer v úvode hovorila o európskej stratégii 2020, ktorá bola jednou z hlavným tém jarného summitu lídrov Únie v Bruseli. "Nový program, ktorý vychádza aj z poučení a zo skúseností pri napĺňaní iných dokumentov, najmä Lisabonskej stratégie, je reálnejší, jasnejší a ambicióznejší," povedala poslankyňa EP. Jednou z priorít bude podľa jej slov znižovanie miery nezamestnanosti, zlepšenie koordinácie hospodárskych politík a posilnenie hospodárskych pravidiel prijatím záväzných predpisov.

Veľmi dôležitou prioritou je rozšírenie investícií do výskumu a vývoja: "Ak chceme, aby Európska únia bola postavená na inováciách a výrobe na vysokej úrovni, nemožno aj naďalej podceňovať výskum a vývoj vrátane školstva. Veda a výskum musia získať takú váhu, aby v tejto oblasti vôbec bolo možné investovať 3 % HDP." Dôležitý je aj vstup súkromného kapitálu do tejto oblasti a personálna politika, najmä pritiahnutie mladej generácie.

Veľmi zaujímavým cieľom je znížiť počet ľudí, ktorí predčasne končia školskú dochádzku - cieľom je klesnúť zo súčasných 15 % pod 10 %, a dosiahnuť, aby minimálne 40 % mladých ľudí v danej skupine malo vysokoškolské vzdelanie. Prioritou je aj zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou. Odhady hovoria, že tento problém sa týka 80 miliónov Európanov, pričom neskutočne vysoký je podiel detí. Aj v tejto súvislosti európska legislatíva chystá niekoľko predpisov najmä vo forme nariadení, ktoré bude potrebné bezprostredne implementovať. Súčasne sa však objavuje zámer znížiť administratívnu záťaž a zjednodušiť mnohé procesy, zmluvné predpisy a pod.

Pokiaľ ide o ďalšie očakávania v oblasti pripravovanej legislatívy, EÚ sa poučila z nenaplnenia lisabonských cieľov. Jedným z cieľov stratégie EÚ 2020 je väčšie zainteresovanie únie do toho, ako sa míňajú peniaze z európskych fondov. "Až 80 % európskych peňazí je pod kuratelou jednotlivých štátov - ich míňanie sa doteraz zakladalo na dôvere. Avšak skúsenosti ukazujú, že dôvera nie vždy stačí." Na základe toho možno očakávať, že určitý balík opatrení bude prijatý aj v oblasti sprísnenia rozpočtovej politiky jednotlivých členských krajín. "Nie je jednoducho možné, aby časť európskych peňazí končila v rôznych korupčných škandáloch," uviedla Edit Bauer.

R. Hajšel: EÚ môže konať len v rámci právomocí zverených členskými štátmi

Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v SR Robert Hajšel sa zameral na priblíženie práce európskych inštitúcií, predovšetkým Európskeho parlamentu, a opísal jeho aktuálne fungovanie, štruktúru, kompetencie, rozhodovacie procesy, politické skupiny a rozpočtové pravidlá.

"Po neúspechu návrhu ústavy pre Európu sa únia podujala uskutočniť reformu fungovania svojich inštitúcií a vôbec svojho fungovania revíziou tzv. zakladajúcich zmlúv - Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii," povedal Robert Hajšel.

Ďalej sa venoval zmenám v terminológii, novým názvom pozícií vysokých predstaviteľov únie, kompetenciám deleným medzi predsedu Európskej rady a predsedu Európskej komisie, Charte základných práv EÚ, symbolom EÚ či právnej subjektivite EÚ.  

"Právna subjektivita daná Lisabonskou zmluvou nemení nič na tom, že Európska únia môže konať len v rámci kompetencií zverených členskými štátmi," spresnill R. Hajšel. Zdôraznil tiež zvýšenie právomocí Európskeho parlamentu v  prijímaní európskej legislatívy, ako aj otázke prijímania rozpočtu EÚ.

V súvislosti s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy sa zameral aj na vysvetlenie aktuálneho rozdelenia kompetencií medzi troma hlavnými európskymi inštitúciami - Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Európskou radou, a na priebeh rozhodovacích procesov.  

R. Geist: Je potrebné viac hovoriť o pozitívach európskej integrácie

Šéfredaktor portálu EurActiv.sk Radovan Geist hovoril o spôsoboch prijímania rozhodnutí na európskej úrovni s dôrazom na Európsky parlament a o tom, prečo je ťažké písať a hovoriť o tejto téme a interpretovať nové informácie smerom k cieľovej skupine.

"Najdôležitejšie zmeny, ktoré Lisabonská zmluva prináša pre Európsky parlament, sú dve. Po prvé sa rozšírili jeho právomoci, takže Parlament ako jediná európska inštitúcia tvorená priamo zástupcami občanov bude mať vo schvaľovacom procese podobne silné postavenie ako Európska rada. Druhou dôležitou vecou je, že Parlament bude iným spôsobom rozhodovať o tom, kto sa stane predsedom Európskej komisie a kto obsadí ďalšie vysoké posty," povedal R. Geist.

Dynamiku rozhodovacieho procesu podľa neho v EÚ ovplyvňujú tri línie konfliktov: medzi centrálnou európskou úrovňou a národnými štátmi, medzi európskymi inštitúciami a medzi politickými skupinami. Niekoľko viet venoval prehľadu a charakteristike činnosti rôznych záujmových skupín, pričom hovoril aj o troch hlavných líniách aktivít lobistov a obhajovaní záujmov vychádzajúcich zo slovenského prostredia.

Informovanie o dianí v európskych inštitúciách médiami je podľa jeho slov dôležité z niekoľkých dôvodov. "V prvom rade preto, že až 80 % legislatívy v hospodárskej oblasti prijímanej na národnej úrovni pramení z rozhodnutí prijatých na európskej úrovni. Po druhé Európsky parlament má vďaka rastu kompetencií čoraz väčší vplyv na to, ako bude táto legislatíva vyzerať," povedal R. Geist. Potrebu včasného sledovania prijímanej legislatívy v Bruseli podľa neho umocňuje aktuálna zmena, v ktorej rámci sa čoraz viac predpisov prijíma nie vo forme smerníc, ale vo forme nariadení, ktoré neumožňujú prispôsobenie lokálnym podmienkam.

Sledovanie schvaľovacích procesov na európskej úrovni môžu uľahčiť dva pozitívne aktuálne trendy. "Rozhodovanie v Európskom parlamente sa politizuje, vďaka čomu je transparentnejšie a ľahšie porovnateľné s národnou úrovňou. Po druhé sa objavujú oblasti, v ktorej sa kohézia tzv. veľkej koalície narúša a je nahrádzaná súperením medzi odlišnými ideologickými prúdmi, najčastejšie v oblasti ochrany životného prostredia či ľudských práv." Nepochopenie alebo zlá interpretácia práce vedie podľa R. Geista veľmi často k skresleniu predstáv o tom, čo vlastne Európsky parlament je a aká je jeho pozícia. Aj toto konštatovanie podčiarkuje dôležitosť tretej hlavnej témy, ktorou šéfredaktor portálu EurActiv.sk zakončil svoju prezentáciu. V rámci komunikačnej politiky je podľa neho dôležité viac hovoriť o pozitívach európskej integrácie a intenzívnejšie komunikovať s občanmi.

Július Lörinz: Médiá sú základnou súčasťou demokratickej spoločnosti

Predstaviteľ Slovenského syndikátu novinárov Július Lörinz sa vo svojom vystúpení zameral na komunikáciu medzi Bruselom a jednotlivými členskými krajinami pri príprave a prijímaní nových legislatívnych pravidiel na európskej úrovni. Zároveň sa venoval úlohe médií v konštruktívnom dialógu medzi občanmi a európskymi inštitúciami a o vplyve moderných technológií na mediálne prostredie a trh, najmä na pokles nákladov tlačených mienkotvorných denníkov a zmenu štruktúry v prospech tzv. zábavných médií.

"Jedným z hlavných problémov je skutočnosť, že moc sa vždy pokúša ovládať médiá a diktovať im svoje predstavy, a to platí bez charakteru jej zafarbenia," povedal Július Lörinz. Ako príklad uviedol prípravu tlačového zákona na Slovensku, ktorý je ukážkou dlhodobého zápasu medzi mocou a médiami. V tejto súvislosti je dôležitý aj prístup majiteľov a tvorcov pôsobiacich v médiách, ktorí musia bojovať nielen s politickými tlakmi, ale aj s neraz veľmi vážnymi ekonomickými problémami.