Diskusné fórum: Prináša zdravotné postihnutie riziko chudoby do rodiny?
Kým budeme mať nízky prah emočnej inteligencie, nikam sa nepohneme. Zdravotne postihnutí ľudia nie len, že sú ohrození chudobou, sú ohrození bezdomovectvom, zaznelo na diskusnom fóre ktoré zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu v spolupráci s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím v SR 23. apríla 2010.
V súčasnom období na Slovensku vrcholí ratifikačný proces k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý, okrem iného, v článku 28 hovorí o práve osôb so zdravotným postihnutím na "primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny". Pripomenul to v bratislavskom Európskom informačnom centre prezident Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR Branislav Mamojka.
Zbežný pohľad na to, ako vyzerá životná realita rodín so zdravotne postihnutými deťmi poskytli tri svedectvá a tri rôzne príbehy dvoch matiek a jednej starej matky. Vo všetkých troch prípadoch vystupuje podobná črta - najhodnotnejšej pomoci sa im nedostalo od zodpovedných štátnych inštitúcií, ale skôr od ochotných ľudí: susedov, blízkych, či mimovládnych organizácií.
Zuzana Špaleková je matkou troch synov, z ktorých dvaja sa narodili s problémom nedoslýchavosti. Nedostala sa jej žiadna pomoc zo strany štátnych inštitúcií, otec detí situáciu nezvládol a od rodiny odišiel. Nesúhlasila, aby jej dvaja synovia nastúpili do škôl zameraných na deti so sluchovým postihnutím, ale hľadala iné možnosti. "To že má niekto sluchovú vadu, neznamená, že je mentálne zaostalý." Obaja jej synovia dnes študujú, jeden na vysokej škole a druhý na bilingválnom gymnáziu. Pani Špaleková k tomu dodáva: "Vzdelanie je najlepší spôsob ako predísť chudobe, ktorá aj mne ako matke hrozila. Ako stredoškoláčka by som nemala šancu."
Preklopiť tieto emócie do tej legislatívnej roviny bude teraz možno trochu tvrdé, ale sme tu, aby sme priblížili, akým spôsobom môže pomôcť Európsky parlament hoci v tomto prípade je smerodajná národná legislatíva", konštatovala poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová. Medzi krokmi, ktoré EP podnikol smerom k občanom so zdravotným postihnutím spomenula antidiskriminačnú smernicu, ktorá hovorí, že zdravotné postihnutie nesmie byť dôvodom pre diskrimináciu v pracovných vzťahoch. Hovorila tiež o pripravovanej smernici, ktorá sa má týkať zákazu diskriminácie vo všetkých ostatných sférach a upravovať by mala aj postavenie ľudí, ktorí sa starajú o postihnutého člena domácnosti. "Nechcem dávať plané sľuby, nie je to otázka jedného alebo dvoch rokov, ale ak by sa to podarilo do konca tohto volebného obdobia, považovala by som to za víťazstvo".
"Európsky parlament sa stará o 27 členských krajín na rôznej úrovni a keď si zoberieme Slovensko sme v akomsi slabšom strede", hovorí europoslanec Miroslav Mikolášik. "V oblasti sociálnej a zdravotníckej by som Slovensko možno dokonca radil do poslednej pätiny". Príčinu vidí v tom, že Slovensko od revolúcie nedokázalo zvýšiť percento HDP určené pre zdravotníctvo a sociálne veci. My dávame 4,5 % na zdravotníctvo, sú krajiny, ktoré dávajú 7 %.
"Je to v štáte a je to v nás ľuďoch. Stále sme neslobodní ľudia. Socializmus nás naučil byť neslobodní a teda nemať zodpovednosť", hovorí Viera Dubačová, veľvyslankyňa Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Vyštudovaná divadelná režisérka, v Banskej Bystrici 15 rokov riadila Divadlo z pasáže s mentálne postihnutými hercami, v ktorom zamestnávala 30 ľudí. "Kým tu budú ľudia s nízkym prahom emočnej inteligencie, tak sa nikam nepohneme. Veľkí ľudia musia začať bojovať za tých najslabších (...) Osobná skúsenosť je neprenosná. Nájdite si svojich poslancov a zaveste sa na nich", odporúča poslankyňa banskobystrického mestského zastupiteľstva.
