Novinári mali možnosť sa dozvedieť ako rozhodnutia EP ovplyvňujú život v regiónoch
Aktuálne otázky Európskeho parlamentu, jeho fungovanie a kompetencie a rozhodovací proces v EÚ v kontexte vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti - týmto a aj ďalším témam bol venovaný seminár pre regionálnych novinárov, ktorý sa konal 9. apríla v Košiciach. Novinári sa zaujímali o to, ako vplývajú rozhodnutia EP na život bežných ľudí v regióne a tiež o prepojení európskej politiky s politikou na regionálnej úrovni. Podujatie zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu, partnerom podujatia bol Slovenský syndikát novinárov.
M. Smolková: Hospodárska kríza v Európe zotrela dvadsaťročný vývoj
Podľa poslankyne EP Moniky Smolkovej je potrebné viac informovať verejnosť o práci, fungovaní a poslaní Európskeho parlamentu.
"V národnom parlamente to medzi opozíciou a koalíciou viac iskrí - v Európskom parlamente sme súdržnejší a priateľskejší, viac spolu komunikujeme a podporujeme sa," poslankyňa na margo rozdielu medzi fungovaním národného a Európskeho parlamentu. Príkladom sú pravidelné stretnutia slovenských europoslancov vždy pred plenárnym zasadnutím EP v Štrasburgu, na ktorých diskutujú o bodoch programu bez ohľadu na príslušnosť k politickej skupine.
"Európa musí vyjsť z hospodárskej a finančnej krízy silnejšia," povedala poslankyňa M. Smolková v súvislosti s výzvou, pred ktorou Európa po kríze stojí. Štatistiky uvádzajú, že Európu postihla kríza tak, že zotrela dvadsaťročný vývoj, čo je podľa nej alarmujúce číslo. Novinárov informovala, že do roku 2020 sa stanovilo päť merateľných cieľov (v oblastiach podpora zamestnanosti, výskum a inovácie, zmena klímy a energie, podpora vzdelávania a boj proti chudobe). "Tieto ciele majú dospieť k tomu, aby v Európe bolo viac pracovných miest a vyššia zamestnanosť. Bez toho sa Európa ďalej nepohne," dodala poslankyňa.
Monika Smolková sa vo svojom vystúpení venovala aj téme boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. "Mnohí ľudia na Slovensku si myslia, že nás sa téma chudoby netýka. Vždy zdôrazňujem, že ide o veľký omyl," uviedla. Najohrozenejšou kategóriou sú osamelé ženy, deti a starí ľudia. Všetky doterajšie opatrenia boli podľa M. Smolkovej neúčinné a aj preto sa táto téma stala jednou z priorít roku 2010.
Z. Pleštinská: Osveta a diskusia je nevyhnutná najmä medzi mladými ľuďmi
Zita Pleštinská, poslankyňa EP v období 2004-2009, ocenila aktivity Informačnej kancelárie EP v oblasti informovania verejnosti o jeho aktivitách a aktuálnych prioritách. Ako uviedla, aj na základe vlastných skúseností získaných v poslednom období na stretnutiach so študentmi po celom Slovensku vidí, že osveta a diskusia je nevyhnutná najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí budú v budúcnosti rozhodovať o ďalšom osude Európy.
Vo vystúpení sa Z. Pleštinská krátko venovala téme ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti uviedla štyri dôvody nespokojnosti slovenského spotrebiteľa: spotrebiteľa nemá kto zastupovať, nízka vymožiteľnosť práva, nedostatočné vzdelávanie a osveta v oblasti ochrany spotrebiteľa a nebezpečenstvo klamlivej reklamy.
R. Hajšel: Lisabonská zmluva posilňuje právomoci EP
Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v SR R. Hajšel informoval o zmenách vo fungovaní Únie po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti. "Lisabonská zmluva nie je nová zmluva. Je to novela už existujúcich zmlúv - Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii," povedal R. Hajšel. Podľa jeho slov ide o maximum toho, na čom sa po neúspechu návrhu Ústavy pre Európu dalo dohodnúť. "Vlády jednotlivých členských štátov chceli novelizáciou existujúcich právnych dokumentov občanom umožniť, aby sa mohli viac podieľať na európskych rozhodnutiach a aby sa európske inštitúcie viac priblížili k občanovi," povedal Robert Hajšel.
Lisabonská zmluva nepoužíva nové pojmy »zákon« a »rámcový zákon« a uchováva terminológiu, ktorá sa používala doteraz, čiže pojmy »smernica«, »nariadenie« a »rozhodnutie«. "Lídri nechceli ani v tejto súvislosti vyvolávať negatívne emócie u skepticky naladených ľudí," uviedol R. Hajšel. Na druhej strane Lisabonská zmluva vnáša do právneho poriadku určité novinky - upravuje fungovanie európskych inštitúcií a nanovo definuje zdieľanie kompetencií medzi úniou a členskými štátmi." Medzi zdieľané kompetencie sa napríklad dostala toľko diskutovaná energetika, medzi doplnkové a podporné kompetencie zasa kozmický výskum, cestovný ruch a pod. Mení sa aj systém prijímania rozhodnutí tzv. kvalifikovanou väčšinou hlasov. Celý proces sa zjednodušil: na prijatie väčšiny rozhodnutí na európskej úrovni je potrebná tzv. dvojitá väčšina hlasov - za legislatívny návrh musí hlasovať 55 % členských štátov, pričom tieto musia zároveň zastupovať až 65 % populácie EÚ.
"Lisabonská zmluva dáva únii právnu subjektivitu, čo však nič nemení na tom, že EÚ môže konať len v rámci kompetencií zverených členskými štátmi. Táto skutočnosť je poistkou (ochranou) pre členské štáty, avšak zároveň kameňom úrazu pri možnosti uplatňovať kontrolné mechanizmy nad činnosťou členských štátov alebo pri zavádzaní rôznych dokumentov prijatých na najvyššej úrovni," dodal R. Hajšel. Pokiaľ ide o pravomoci Európskeho parlamentu, Lisabonská zmluva ich zvýšila tak v zákonadarnej oblasti, ako aj v otázke prijímania rozpočtu.
K. I. Dvořák: Problematiku médií by mal Brusel riešiť principiálnym spôsobom
Podpredseda Slovenského syndikátu novinárov pre regióny Karel Ilja Dvořák sa zameral na komunikáciu medzi Bruselom a jednotlivými členskými krajinami a ich občanmi. V úvode vysvetlil vlastné vnímanie pojmov ako Európska únia, Brusel, európska či národná identita. "Európska identita je niečo, čo sme si zrazu uvedomili, čo si potrebujeme priznať a otvoriť ako nový spôsob života. V tomto procese majú nezastupiteľnú úlohu médiá," povedal Karel Ilja Dvořák.
Je potrebné si uvedomiť, aká je situácia na slovenskom mediálnom trhu a ako ju môžu ovplyvniť rozhodnutia prijímané na európskej úrovni. "Ak Brusel potrebuje médiá, a on ich potrebuje, mal by túto problematiku riešiť principiálnym spôsobom," dodal. Podľa jeho slov treba začať legislatívou.
Problémy sú podľa Karla Ilju Dvořáka na oboch stranách: "Politici sa musia naučiť poskytovať médiám presné informácie, ktoré majú šancu stať sa správami. Nedostatky sú však aj na druhej strane, kde je potrebná väčšia sebareflexia - napríklad v nedostatočnej príprave zástupcov médií."
Radovan Geist: Treba viac hovoriť o pozitívach európskej integrácie a komunikovať s občanmi
Šéfredaktor portálu EurActiv.sk Radovan Geist sa vo svojom vystúpení zameral na to, čo priniesla Lisabonská zmluva pre EP, o presadzovaní rôznych záujmov na európskej úrovni a o tom, prečo je pre médiá niekedy ťažké informovať o dianí v EÚ.
Lisabonská zmluva priniesla pre EP niekoľko zmien, pričom za najdôležitejšie možno považovať dve z nich. Prvou je rozšírenie jeho právomocí pri prijímaní legislatívy alebo európskeho rozpočtu. Táto zmena je dôležitá preto, že EP sa začína viac podobať na národné parlamenty.
Dynamiku rozhodovacieho procesu podľa Radovana Geista v EÚ ovplyvňujú tri línie konfliktov, resp. napätí: medzi európskou úrovňou a národnými štátmi, medzi európskymi inštitúciami a medzi politickými skupinami. "Aj tieto dynamiky spôsobujú, že opisovanie toho, čo sa na európskej úrovni deje, je pre médiá pomerne ťažké." Niekoľko viet venoval prehľadu a charakteristike činnosti rôznych záujmových skupín, pričom hovoril aj o troch hlavných líniách aktivít lobistov a obhajovaní záujmov vychádzajúcich zo slovenského prostredia.
Informovanie o dianí v európskych inštitúciách médiami je podľa neho dôležité z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že až 80 % legislatívy v hospodárskej oblasti prijímanej na národnej úrovni pramení z rozhodnutí prijatých na európskej úrovni. A po druhé preto, že EP má vďaka rastu kompetencií čoraz väčší vplyv na to, ako bude táto legislatíva vyzerať. "Ak chcú médiá informovať o európskych záležitostiach, čelia niekoľkým ťažkostiam - komplexnosť rozhodovania, inštitucionálna komplexnosť či väčšia snaha o konsenzuálnosť," vysvetlil.
