20 rokov demokratických zmien v Európe a na Slovensku
Čo nám prinieslo 20 rokov slobody, ako vnímame komunizmus v súčasnej dobe, ako sme sa vyrovnali s bývalým režimom a čo vlastne vieme o novembrových udalostiach - aj o tom diskutovali účastníci fóra pod názvom "20 rokov demokratických zmien v Európe a na Slovensku", ktoré sa konalo 13. novembra v Univerzitnej knižnici v Bratislave.
Podujatie organizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a Ústavom pamäti národa pri príležitosti 20. výročia novembrových udalostí.
Vyše sto účastníkov fóra diskutovalo o zmenách, ktoré nám priniesli slobodu, s aktérmi novembrovej revolúcie v roku 1989 Jánom Budajom a Jánom Čarnogurským a rovnako s poslancami Európskeho Parlamentu Annou Záborskou, Borisom Zalom a Petrom Šťastným.
Pohľad mladých ľudí na udalosti spred 20 rokov predstavili dve zástupkyne mladej generácie narodenej práve v novembri 1989 - študentky Valéria Kašperová a Mária Achbergerová.
V úvode podujatia bol premietnutý film Tomáša Viteka "November +20", ktorý je reflexiou novembrových udalostí z roku 1989 a dvadsiatich rokov.
Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel vyjadril presvedčenie, že sloboda a demokracia sa 20 rokov po Novembri 98 zakorenila na Slovensku natrvalo a už žiadny ďalší Slovák nebude musieť dostať cenu Andreja Sacharova za slobodu myslenia. Nositeľom tejto ceny sa stal v roku 1989 Alexander Dubček. Túto cenu udeľuje Európsky parlament už od roku 1988 výnimočným osobnostiam, ktoré zasvätili svoj život ochrane ľudských práv a bojujú proti netolerancii, fanatizmu a útlaku.
Ján Budaj ocenil zapálenie pre vec vtedajších Čechov a Slovákov. Podľa jeho názoru boli ľudia pripravení brániť myšlienku demokracie aj v prípade tvrdšieho konfliktu zo strany Sovietskeho zväzu. Ako však dodal, dnes je situácia iná - dnes môžeme na Slovensku hovoriť o sociálno-politickej apatii. Tá sa odráža okrem iného aj na veľmi nízkej volebnej účasti.
Poslanec Európskeho parlamentu Peter Šťastný apeloval na vytvorenie inštitútu, ktorý by zviditeľnil boj proti totalite. Takýto inštitút by podľa jeho slov mohol byť odpoveďou na dnešný stav, keď sú stále vo funkciách ľudia s komunistickou minulosťou.
Podľa Jána Čarnogurského sa vtedajšie Československo nevyrovnalo s komunistami, pretože neexistovala spoločenská požiadavka. Budaj hlavnú príčinu vidí v slabej kooperácii medzu Prahou a Bratislavou a rovnako v dezorientovanosti ľudí v novej situácii.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská preniesla otázku vyrovnania sa s bývalým režimom na celoeurópsku úroveň. "Európskemu parlamentu sa podarilo prijať rezolúciu o odsúdení komunistického režimu až na záver minulého obdobia," povedala poslankyňa Záborská. Za tým môžu byť podľa nej ekonomické záujmy.
Poslanec EP Boris Zala odôvodnil nevyrovnanie sa s komunistami v tej dobe tým, že pred vtedajším Československom stálo mnoho výziev. V prvom rade bolo potrebné vybudovať demokratické inštitúcie, čo sa dialo na úkor prípadného riešenia otázky bývalého režimu," uviedol poslanec EP Zala. Poukázal na problém, ktorí mali "revolucionári" už počas premeny systému, a to otázka legitimity. "Kto má vyberať tých správnych ľudí, kto je legitímny povedať a označiť, kto sú či nie sú komunisti?," pýtal sa Zala. Keďže demokracia funguje na systéme volieb, sú to občania, ktorí rozhodujú o svojich zástupcoch. Demokracia je podľa Zalu o slobode názorov a treba v nej zápasiť demokraticky.
Skrátený záznam z podujatia si môžete pozrieť tu:
http://www.ta3.com/sk/reportaze/137767_konferencia-ep-o-neznej-revolucii
