Poslanci Európskeho parlamentu
Základ vnútornej štruktúry Európskeho parlamentu vytvárajú predovšetkým poslanci EP. V období rokov 2009-2014 má Európsky parlament 736 poslancov, ktorí pochádzajú z 27 členských štátov. Od roku 1979 sú europoslanci volení priamo a demokraticky ako zástupcovia občanov členských štátov vo všeobecných voľbách, ktoré sa uskutočňujú každých päť rokov. Naposledy sa voľby do EP uskutočnili 4. - 7. júna 2009, prvýkrát v histórii však až v 27 členských krajinách EÚ. Po vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ od 1. januára 2007 má EÚ 27 členských krajín.
Každý členský štát EÚ si určuje vo voľbách do EP svoj vlastný spôsob hlasovania, ale uplatňuje spoločné demokratické pravidlá volieb. Volebné právo voliť poslancov EP má každý občan členskej krajiny EÚ, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov (okrem Rakúska, kde je umožnené voliť už od dovŕšenia 16 rokov). Rovnako platí princíp rovnosti hlasov mužov a žien a princíp tajného hlasovania. K spoločným pravidlám eurovolieb patrí priame všeobecné hlasovanie, uplatňovaný princíp pomerného zastúpenia a 5-ročný mandát s možnosťou jeho obnovenia.
Kreslá poslancov v EP sa medzi členské krajiny EÚ spravidla rozdeľujú v pomere k počtu obyvateľov každej krajiny. Každý členský štát má istý počet kresiel (SR 13), pričom maximálny počet je 99 (Nemecko) a minimálny počet 5 poslancov (Malta).
Zastúpenie žien v EP sa stále zvyšuje. V súčasnom EP tvoria ženy viac ako jednu tretinu poslancov (35 %).
Poslanec EP uplatňuje svoj mandát v Bruseli, Štrasburgu a svojom volebnom obvode v členskom štáte, kde bol zvolený. V Bruseli sa zúčastňuje na zasadnutiach parlamentných výborov, politických skupín a na doplnkových plenárnych zasadnutiach. V Štrasburgu sa zúčastňuje na dvanástich plenárnych schôdzach do roka. Súbežne s týmito hlavnými činnosťami musí venovať zvyšný čas svojmu volebnému obvodu.
Členovia EP sa zoskupujú v EP podľa politickej príslušnosti do siedmich politických skupín. Zvyšok tvoria nezaradení poslanci.
Poslanci EP vykonávajú svoj mandát nezávisle. Ovplyvňujú svojim pôsobením všetky oblasti každodenného života občanov od problémov ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľov až po dopravu, vzdelávanie, kultúru, zdravotníctvo, energetiku, či poľnohospodárstvo.
Od 14. júla 2009, začiatku 10. volebného obdobia EP dostávajú poslanci EP jednotnú mzdu v súlade so Štatútom poslancov EP, ktorý bol prijatý v septembri 2005. Podľa tohto štatútu predstavuje plat poslancov Európskeho parlamentu 38,5% platu sudcu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Nový štatút mal za cieľ odstrániť nerovnosť medzi platmi poslancov EP z rôznych členských krajín, pretože podľa dovtedajšieho stavu dostávali poslanci plat od členských štátov ako poslanci národných parlamentov príslušných členských štátov. Samozrejme, výška platov poslancov národných parlamentov v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši. Štatút priniesol viac transparentnosti v otázkach platu, ktorý je teraz vyplácaný priamo z rozpočtu EÚ.
Na prechodné obdobie ešte existujú určité výnimky zo štatútu. Na obdobie maximálne dvoch volebných období EP si môže členský štát zvoliť platiť poslancov EP zo svojho rozpočtu podľa svojej právnej úpravy, minimálne vo výške platu poslanca národného parlamentu. Poslanci, ktorý boli poslancami pred nadobudnutím účinnosti štatútu a boli znovuzvolení, si môžu v súvislosti s platom zvoliť platný vnútroštátny systém na celé obdobie trvania ich mandátu.
Právo voliť poslancov do EP garantuje občanom SR a všetkých členských štátov EÚ Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Navyše je toto právo upravené i v smernici Rady 93/109/EC zo 6. decembra 1993. Právo voliť europoslancov v SR majú podľa platnej právnej úpravy tí občania SR a členských štátov EÚ, ktorí majú trvalý pobyt na území SR alebo občania SR, ktorí nemajú trvalý pobyt v SR ani v inom členskom štáte EÚ a v deň volieb sa nachádzajú na území SR. Voľby do Európskeho parlamentu upravuje v SR Zákon č. 331/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Najbližšie voľby do EP sa uskutočnia v roku 2014.
Všetci poslanci EP:
