Aké postupy EP uplatňuje

Zmluvy EÚ poskytujú podľa Rokovacieho poriadku Európskemu parlamentu legislatívne, rozpočtové a iniciatívne právomoci i právomoci pri kontrole exekutívy.

Spolurozhodovací postup je ústredným legislatívnym postupom v rozhodovacom systéme Spoločenstva. Jeho základom je snaha nájsť medzi EP a Európskou radou dohodu, aby sa legislatívny postup ukončil. Tento kľúčový postup prisúdila Európskemu parlamentu Zmluva o Európskej únii z Maastrichtu v roku 1992 a neskôr ho ešte posilnila i Amsterdamská zmluva. Táto metóda sa používa pri legislatíve, ktorá upravuje rôzne oblasti pôsobnosti EÚ. Napríklad vnútorný trh, slobodný pohyb na trhu práce, vzdelávanie, kultúra, v ktorých Európska rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

Pri spolurozhodovaní (procedúra podľa čl. 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) sa parlament a Rada delia o legislatívnu moc. Komisia zasiela svoj návrh obom inštitúciám. Obidve ho čítajú a prerokúvajú postupne dvakrát. Ak sa inštitúcie nedokážu na návrhu dohodnúť, postúpia ho Zmierovaciemu výboru, ktorý sa skladá z rovnakého počtu zástupcov Rady a parlamentu. Keď výbor dosiahne dohodu, dohodnutý text sa zašle parlamentu a Rade na tretie čítanie, aby ho nakoniec mohli prijať ako právny akt.
Aký je jeho mechanizmus? Skladá sa z troch fáz: Prvého, Druhého a Tretieho čítania Európskemu parlamentu (EP) navyše priznáva právo veta. Modelovo sa odohráva takto: návrh Európskej komisie (EK) je predložený EP a Európskej rade (ER).
Prvé čítanie - EP prijme alebo neprijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu EK.

Ak Parlament neprijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a aj Európska rada rovnako prijme návrh EK, akt je schválený ER kvalifikovanou väčšinou.

V treťom čítaní potom Zmierovací výbor, ktorý združuje členov ER a rovnaký počet poslancov EP posúdi spoločnú pozíciu, o ktorej sa hlasovalo v druhom čítaní, na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov EP. Do šiestich týždňov by sa mal zhodnúť na spoločnom texte. Ak zmierovací výbor neodhlasuje spoločný text v stanovenej lehote spoločná pozícia nebola prijatá a legislatívny postup sa zastaví. Ak ho naopak odsúhlasí, opäť je predložený ER a EP na schválenie. Obe inštitúcie majú na jeho schválenie šesť týždňov. ER rozhoduje kvalifikovanou a EP absolútnou väčšinou hlasujúcich. Akt je platný, ak spoločný text schvália ER i EP.

Pri postupe konzultácie má EP za úlohu iba vyjadriť svoj postoj k legislatívnemu návrhu predtým, ako ho schváli ER. Tento postup môže byť buď povinný, pretože ho určujú zmluvy Spoločenstva alebo fakultatívny, keď EK žiada ER, aby otázku konzultovala s EP. Tento mechanizmus sa predpokladá predtým, než sa ER a EP uznesú na návrhu EK. Aj keď ER nie je právne viazaná stanoviskami EP, nemôže sa na návrhu uzniesť bez toho. Aby sa s nimi vysporiadala.

Mechanizmus konzultácie sa rovnako využíva i v prípadoch iniciatív jednotlivých členských štátov, ktoré sa týkajú oblastí policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach.

Jednou z kompetencií EP je aj udeľovanie súhlasu, ktorý sa vo všeobecnosti najviac uplatňuje pri ratifikácii niektorých dohôd vyjednaných EÚ (súhlas s asociačnými dohodami a dohodami o pristúpení k EÚ). Postup pri udeľovaní súhlasu dáva EP právo veta. Európska rada nemá možnosť obísť postoj EP. EP však nemôže k návrhu textu zmlúv podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ešte stále nemá právomoc udeľovať súhlas s každou novou revíziou zmlúv.

EP však nemôže meniť návrh. Musí ho buď prijať, alebo odmietnuť. Prijatie ("súhlas") si vyžaduje absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov. Ak parlament návrh neschváli. Nemôže byť prijatý. Procedúre schválenia sa využíva najmä pri prijímaní nových členských štátov, pri uzatváraní asociačných dohôd s tretími štátmi a pri menovaní predsedu Európskej komisie. Ale i niektorých otázkach ľudských práv alebo štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde.

Tento postup EP vlastne umožňuje na základe Amsterdamskej zmluvy užšiu spoluprácu medzi členskými krajinami. Posilnená spolupráca o ktorú žiadajú členské štáty však môže byť predložená EP len po súhlase EK. Ak sa EK rozhodne nepredložiť návrh, oznámi svoje dôvody dotknutým štátom.

V rámci týchto svojich aktivít EP schvaľuje a potvrdzuje na základe Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice zvoleného predsedu Európskej komisie v Európskej rade. Kvórum na jeho schválenie v EP je kvalifikovaná väčšina. EP je takto priamo zapojený do menovania predsedu EK. Všetkých ostatných vyhliadnutých a dohodnutých členov EK (komisárov) v Európskou radou schvaľuje EP po ich vypočutí pred príslušnými výbormi jednoduchou väčšinou. Až po vypočutí a schválení v EP Európska rada schvaľuje zloženie Európskej komisie ako celku kvalifikovanou väčšinou.

Európsky parlament má právo vysloviť nedôveru celej EK. Návrh hlasovania o vyslovení nedôvery však musí iniciovať minimálne desatina všetkých poslancov EP a musí byť i riadne odôvodnený. Za odvolanie EK musí byť v EP dvojtretinová väčšina.
Menovaciu konzultatívnu právomoc má EP i pri menovaní členov Dvora audítorov. Ak EP vysloví pri niektorej z individuálnych kandidatúr nesúhlas, vyzve jeho predseda Európsku radu, aby jeho kandidatúru stiahla a predložila EP novú. Rovnako pri menovaní členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky.

Na základe Maastrichtskej zmluvy EP volí v tajnom hlasovaní väčšinou odovzdaných hlasov po každých voľbách do EP i Európskeho ombudsmana.

Maastrichtská zmluva priznala EP aj právo legislatívnej iniciatívy v tom, že mu umožňuje požiadať Európsku komisiu, aby predložila návrh. EP rovnako významne zasahuje i do vytvárania legislatívneho plánu EK a k jeho navrhovanej ročnej podobe vydáva svoje stanovisko. Na základe správ pripravených výbormi parlamentu môže EP žiadať o legislatívne návrhy príslušné výbory Európskej komisie. Príslušný parlamentný výbor môže dokonca požiadať aj o povolenie konferencie predsedov. EK má právo tento legislatívny návrh EP povoliť, alebo ho odmietnuť. EP sa priznáva i právo iniciatívy návrhu uznesenia EP - iniciatívnej správy. Musí mu však predchádzať súhlas konferencie predsedov.