skip to content

Správa súborov cookie na stránke Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

Súbory cookie používame na skvalitnenie prehliadania našej internetovej stránky. Nepoužívame ich na získavanie osobných údajov ale iba pre potreby štatistiky prostredníctvom Google Analytics. Viac informácií o tom ako súbory cookie na vašom počítači vypnúť nájdete na www.aboutcookies.org.

Pokračovat
 
 
Brexit – ako ďalej?
Brexit – ako ďalej?
 
16-01-2017

Brexit – ako ďalej?

Spojené kráľovstvo sa v referende vyslovilo za vystúpenie z Európskej únie. Čo bude nasledovať? Zohráva Európsky parlament určitú úlohu v rokovaniach o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie? V čom spočíva článok 50? V tejto časti našej webovej stránky sme zozbierali informácie, štúdie a články z rôznych zdrojov, aby sme Vám poskytli aktuálne informácie o najnovšom vývoji v súvislosti s brexitom.
#EPonBrexit

 .
 
 .

Dňa 23. júna 2016 britská vláda usporiadala referendum o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ. Za vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ hlasovalo 51,9 % voličov, kým za jeho zotrvanie 48,1 % voličov. Na referende sa zúčastnilo 72,2 percenta oprávnených voličov.

Stanovisko podpredsedu EK Maroša Šefčoviča k výsledku referenda

Právny základ na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ je stanovený v článku 50 Lisabonskej zmluvy (Zmluvy o EÚ). EÚ a vláda Spojeného kráľovstva majú na dosiahnutie dohody o vystúpení dva roky od začatia rokovaní vedených podľa článku 50. Predsedníčka vlády Spojeného kráľovstva Theresa May vyhlásila, že vláda začne rokovania o vystúpení do konca marca 2017.

Článok 50 Zmluvy o EÚ: Vystúpenie členského štátu z EÚ (anglická verzia)Zmluva o EÚ (slovenská verzia)

Ďalšie kroky

Výskumné služby EP vypracovali podrobnú príručku k vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ. Rokovania o vystúpení sa začnú hneď, ako Spojené kráľovstvo formálne oznámi svoj úmysel Európskej rade.

Kroky v procese brexitu
Kroky v procese brexitu
 .

Aká je úloha EP v rokovaniach o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ?

EP bude dôležitý pri určovaní konečnej dohody o vystúpení. Hoci okrem práva byť pravidelne informovaný o dosiahnutom pokroku nemá v procese rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ žiadnu formálnu úlohu, Rada potrebuje získať jeho súhlas (článok 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ) a až potom môže uzavrieť dohodu o vystúpení. EP v tejto veci rozhoduje jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov.

Právo EP neudeliť súhlas s konečnou dohodou mu teda umožňuje uplatňovať politický vplyv a ovplyvňovať tak dohodu a prakticky z neho robí subjekt s právom veta.

Kto je hlavným vyjednávačom EP pre vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ?

EP vymenoval poslanca Guya Verhofstadta (@GuyVerhofstadt) za svojho hlavného zástupcu pre otázky týkajúce sa brexitu 8. septembra 2016. Verhofstadt bude o vývoji plne informovať Konferenciu predsedov (predsedu EP a vedúcich predstaviteľov politických skupín) a v úzkej spolupráci s ňou pomôže pripraviť pozíciu Európskeho parlamentu v rámci rokovaní.

Poslanec EP Guy Verhofstadt je predsedom Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) v Európskom parlamente a za poslanca EP bol prvýkrát zvolený v júni 2009.

Európsky parlament vymenoval svojho hlavného zástupcu pre otázky týkajúce sa brexitu
Guy Verhofstadt - hlavný negociátor pre brexit v zastúpení Európskeho parlamentu
Guy Verhofstadt - hlavný negociátor pre brexit v zastúpení Európskeho parlamentu
 .

Výbor pre ústavné veci

Keď orgány Spojeného kráľovstva aktivujú článok 50 Zmluvy o EÚ a Európska Rada prijme smernice na rokovania, poslanec Verhofstadt bude tiež úzko spolupracovať s predsedníčkou Výboru pre ústavné veci Danutou Hübnerovou (PPE, Poľsko) a v prípade potreby ďalšími výbormi na účely formovania rokovacej pozície EP.

 .
 
 .

Brexit a Európsky parlament

Od uskutočnenia referenda v Spojenom kráľovstve o členstve v EÚ Európsky parlament viedol niekoľko rozpráv o vplyve a možných dôsledkoch brexitu. Pozrite si na našom videozázname vyjadrenia predsedu EP, lídrov politických skupín a ďalších poslancov EP.

 .
 .
 
 .

Ďalšie informácie v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ

Výskumná služba Európskeho parlamentu (Dokumenty sú dostupné v anglickom jazyku)

Brexit: What next for Britain and Europe? [What Think Tanks are thinking]UK withdrawal from the EU – Next steps

Brexit and the European Union: General Institutional and Legal Considerations - štúdia skúma politické a inštitucionálne kroky, ktoré boli alebo majú byť uskutočnené Spojeným kráľovstvom a EÚ v súvislosti s výsledkom britského referenda o vystúpení z EÚ. Informuje o možnom vývoji v najbližších mesiacoch a rokoch z právneho a inštitucionálneho hľadiska.

Brexit and the European Union: General Institutional and Legal Considerations Latest thinking on Brexit [What Think Tanks are thinking]

Správy z Európskeho parlamentu ohľadom brexitu

Top téma: brexit

Dôležité udalosti v procese brexitu

Premiérka Mayová odmietla čiastočný brexit

Britská premiérka Theresa Mayová predstavila 17.1. v prejave svoj plán odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Tzv. brexit bude podľa nej jasný, Británia nemá záujem o čiastočné členstvo v EÚ ani iné riešenie, na základe ktorého by bola "napoly dnu a napoly von".

Británia sa po vystúpení z EÚ nebude usilovať o členstvo v jednotnom európskom trhu, aj keď chce dosiahnuť čo najväčší prístup k nemu. Bude s Úniou rokovať o dohode o voľnom obchode a nebude prispievať do rozpočtu EÚ, uviedla Mayová. Podľa vlastných slov vníma s "otvorenou mysľou" možnosť novej dohody o colnej únii.

Británia nemá podľa Mayovej v úmysle prijať model použitý v prípade iných krajín a nechce si vyberať odrobinky z členstva v EÚ. Nórsko napríklad nie je členom Únie, výmenou za úplný prístup k spoločnému trhu však musí prispievať do rozpočtu Únie, umožniť jej občanom žiť a pracovať v Nórsku a prevziať veľkú časť legislatívy EÚ.

Mayová v prejave povedala, že sa bude na nadchádzajúcich rokovaniach o odchode z Únie snažiť o "nové, pozitívne a konštruktívne partnerstvo" s EÚ. Zdôraznila, že je v národnom záujme Británie, aby EÚ bola úspešná.

Spojené kráľovstvo ostane "dobrým priateľom a susedom" Európskej únie a jej občania budú v tejto krajine aj po brexite "naďalej vítaní". Británia na druhej strane prevezme kontrolu nad tým, koľko ľudí bude môcť prísť z EÚ na jej územie, no Mayovej vláda chce garantovať práva občanov EÚ v Británii "čo najskôr", ako to bude možné.

Na oficiálnych dvojročných rokovaniach o brexite by sa Británia okrem toho mohla snažiť o to, aby proces vystúpenia prebehol postupne, po fázach, čo by zabránilo "ničivému pádu z útesu". Počas tohto procesu Spojené kráľovstvo zaradí európske zákony a smernice do svojej legislatívy, aby sa zaistila kontinuita a zabránilo neistote.

Mayová tiež potvrdila, že britský parlament dostane možnosť hlasovať o konečnom riešení procesu brexitu, keď budú rokovania o ňom zavŕšené.

 .

Najvyšší súd: Spojené kráľovstvo nemôže spustiť brexit bez parlamentu

Britský najvyšší súd dnes rozhodol, že vláda premiérky Theresy Mayovej musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, teda tzv. brexit. To môže prípadne oddialiť premiérkin plán začať rokovania s EÚ o brexite koncom marca.

Rozhodnutie súdu donucuje vládu, aby predložila príslušný návrh zákona v parlamente - to poskytuje politikom orientovaným na EÚ šancu, že zmäkčia podmienky odchodu Spojeného kráľovstva z Únie. Aktivisti kampane za odchod namietajú proti verdiktu súdu a tvrdia, že parlament by nemal mať moc zvrátiť vôľu voličov, ktorí vo vlaňajšom referende 23. júna rozhodli o brexite, čiže odchode Británie z 28-člennej Únie.

Mayová chcela pri aktivovaní článku č. 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý spúšťa dva roky trvajúce oficiálne rokovania s EÚ o brexite, využiť stáročia starú právomoc, známu ako kráľovská výsada. Táto právomoc - tradične prináležiaca panovníkovi - povoľuje robiť rozhodnutia o zmluvách a ďalších záležitostiach bez hlasovania parlamentu.

"Referendum má veľký politický význam a vyhlásenie tohto ľudového hlasovania schválil najprv parlament, pričom však neuviedol, aký bude záverečný výsledok - takže akákoľvek zmena v zákone, ktorý uvedie referendum do platnosti, sa musí urobiť jediným spôsobom povoleným ústavou Spojeného kráľovstva, teda aktom v parlamente," vyhlásil dnes predseda najvyššieho súdu David Neuberger.

"Postupovať inak by bolo porušením zaužívaných ústavných princípov, ktoré platia mnoho stáročí," dodal Neuberger. Tento prípad bol považovaný za najdôležitejšiu ústavnú kauzu za celú generáciu a objasňuje, kto má konečnú právomoc v britskom systéme vládnutia: premiérka a jej kabinet, alebo parlament.

Podnet na súd podala podnikateľka vo finančníctve Gina Millerová, aby donútila vládu najprv žiadať parlament o schválenie brexitu a až potom aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spúšťa proces rokovaní o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Odchod z EÚ zmení základné práva občanov a toto nemožno urobiť bez hlasovania zákonodarcov, argumentovala Millerová.

Mayová tvrdila, že výsledok referenda jej dáva mandát vyviesť Britániu z 28-člennej Únie a že diskusia o detailoch jej stratégie s parlamentom by oslabila rokovaciu pozíciu vlády. Dnešné rozhodnutie najvyššieho súdu neznamená, že Británia zostane v EÚ. Avšak môže proces odchodu oddialiť.

"Dnešný výsledok nikoho neprekvapuje. Nanešťastie pre firmy a ďalšie inštitúcie, brexit je naďalej neistotou," vyhlásil Philip Souta, predstaviteľ právnickej firmy Clifford Chance so sídlom v Londýne. "Parlament je stále názorovo rozdelený a výsledok rokovaní je stále nejasný."

Právni experti tvrdia, že Mayovej vláda predloží parlamentu návrh zákona o vystúpení z EÚ veľmi rýchlo a táto legislatíva sa bude zameriavať výlučne na spustenie článku 50 - aby sa tak obmedzila možnosť rôznych pozmeňovacích návrhov a dodatkov, ktoré by mohli oddialiť hlasovanie. Avšak návrh zákona sa možno bude snažiť pozdržať nevolená horná komora britského parlamentu, Snemovňa lordov.

"Prehra v Snemovni lordov nezastaví uskutočnenie brexitu, ale môže ho odsunúť do polovice roka 2020," povedal Souta. Millerová argumentovala, že cieľom v tomto súdnom prípade nebolo zablokovať brexit. Naopak, išlo o "demokraciu" a "nebezpečný precedens", že kabinet môže mať nadvládu nad parlamentom.

Predseda najvyššieho súdu David Neuberger dnes ešte spresnil, že verdikt odhlasovala väčšina z 11 členov súdu, a to v pomere 8 ku 3. Súd tiež jednomyseľne rozhodol, že brexit nie je nutné prekonzultovať so Škótskom, Walesom a Severným Írskom.

Britský generálny prokurátor Jeremy Wright, ktorého Mayová postavila do čela svojho právnického tímu bojujúceho proti žalobe na súde, oznámil, že vláda je verdiktom súdu sklamaná, ale vyhovie rozhodnutiu a ešte v priebehu dneška poskytne v parlamente vyhlásenie.

 .

Škótski poslanci hlasovali proti brexitu

Škótsky autonómny parlament v utorok večer veľkou väčšinou hlasov odmietol vystúpenie Británie z Európskej únie. V symbolickom nezáväznom hlasovaní sa proti brexitu vyslovilo 90 zo 129 poslancov, opačný názor vyjadrilo 34 zákonodarcov.

Hlasovanie v parlamente v Edinburghu iniciovala škótska autonómna vláda. Väčšina poslancov, ktorí hlasovali proti jej návrhu na odmietnutie brexitu, boli členovia Konzervatívnej strany britskej premiérky Theresy Mayovej.

Podľa škótskych poslancov zatiaľ nemožno odštartovať rokovania o brexite s Bruselom, keďže britská vláda stále nezodpovedala množstvo otázok týkajúcich sa celého procesu. Dnes večer bude dolná komora britského parlamentu hlasovať o zákone, ktorý umožní vláde Theresy Mayovej otvoriť rokovania o vystúpení krajiny z EÚ.

Zatiaľ čo sa väčšina britských voličov vo vlaňajšom referende vyslovila za odchod Spojeného kráľovstva z EÚ. Obyvatelia Škótska naopak podporili zotrvanie krajiny v Únii.

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová preto požaduje, aby sa v nadchádzajúcich rokovaniach o odchode Británie z EÚ brali do úvahy aj záujmy a návrhy Škótska. V opačnom prípade hrozí vypísaním nového referenda o škótskej nezávislosti.

Podľa vlády v Edinburghu Londýn zatiaľ škótske návrhy týkajúce sa brexitu ignoruje. "Britská vláda nám doposiaľ nič neponúkla, ani len jediný recipročný kompromis, dokonca sa na naše návrhy ani nepozrela" povedal škótsky minister Michael Russell, ktorý má na starosti rokovania o brexite s Londýnom.